Čo i len pozreš na dianie vonku
Potrebuješ na bolesť hlavy vodku
Nepochopiš to pechorenie ulice
A spravanie sa tvrdohlavej mulice

Hladaš spôsob zaradenia sa tam
a zistíš, že ľudskosť je iba klam
A opica, čo na teba z chlastu lezie
Sposobuje, že ťa dole temnou vodou vezie

Hladáš zmysel tohto pechorenia
Ó, nech kocoviny sveta hlavu sklonia
A damoklov meč si ľud na krku nechá
Jak nechcená mačka ked o život brechá

Tak či tak, aj rúžové vidieť treba
Nech si aj zivy-mrtvy uhryznu z teba
A hrôza čo vyvolava ten alkohol
Ten spôsobil stav, že sa cítiš ako na mol

Zobudis sa na druhý deň a pozreš vonka
tam zrazu kukáš a máva na teba dievka
A za ňou čierňava sa nebezpečne metie
A z očí už jej krv červeným prúdom tečie

Zalezieš dnuka a hladáš niekde prášok
Však meniť ľud, to je jak hadzať na stenu hrášok
Antidepresíva si dávaš ako božiu slasť
Ale účinok to ma rovnaký, ako ten tvoj chlast.

Začuješ výkrik do temnoty, ničoty
čo i len záblesk nejakej hodnoty
Zmiatol ťa pohľad na beľavé hory
Ktoré hrýb vtaihol do svojej nory

Pozrieš sa do zrkadla živej temnoty
Povieš si, či život už je iba svet prazdnoty?
Zistíš, že ten každodenný ritualny cyklus
Ukazuje na to, že život je predom udelený Hnus.

(Autor: Ja)

 Blog
Komentuj
 fotka
hluzar  3. 2. 2011 00:54
Však meniť ľud, to je jak hadzať na stenu hrášok



Tazke, nie vsak nemozne.
 fotka
bender1010  3. 2. 2011 01:47
@hluzar súhlasím, ale je to takmer nemožné v dnešnej dobe...
Napíš svoj komentár