a v tej chvíli zdá sa ti, že si skutočne šťastný.
Prebudí ťa tón sms s podnázvom nočná mora
píše sa v nej – zbohom, už viac nechcem byť tvoja.
Srdce ti krváca, máš dýku v hrudi,
nemôžeš dýchať, krv tvojím telom už neprúdi.
Opantaný smútkom, naďalej klesáš k zemi,
Chceš niečo povedať, no ostávaš nemý...
...Dovoľ mi povedať to za teba:
Sny, ktoré blúdia ti mysľou sa rozplynú,
Ľudia, ktorých ľúbiš sa pominú.
Žiara temnoty ti opantá myseľ pomstou,
túžiš niečo spraviť, radšej sám skáčeš z mostov.
Z obláčika padáš do temnoty,
smutný výraz – to nie si ty.
Ty musíš vstať a nájsť si inú žiaru,
takú, ktorá smútkom neopantá ti hlavu.
Opantaný smútkom, naďalej klesáš k zemi,
Chceš niečo povedať, no ostávaš nemý...
...Dovoľ mi povedať to za teba:
Sny, ktoré blúdia ti mysľou sa rozplynú,
Ľudia, ktorých ľúbiš sa pominú.
Žiara temnoty ti opantá myseľ pomstou,
túžiš niečo spraviť, radšej sám skáčeš z mostov.
O pár rokov neskôr.
Len tak kráčaš po ulici a snívaš si svoj sen,
miluješ a si milovaný,
netušíš, že je to tvoj posledný šťastný deň...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár