tento rok som stratila vela. zabrany milovat muza, ktory je odomna o tolko rokov starsi a milovat ho tak, ze sa mi zastavuje krvny obeh vzdy ked si na neho spomeniem, milovat ho tak, ze som bola schopna odist na tyzden za hranice aby som ho videla, milovat ho, az sa mi zahmlievalo pred ocami a milovat ho, az som zabudla na to, aky som clovek. a milovat ho, len pre tu lasku, nic som z toho nedostala naspat, nic, ani kusok, iba pre to, aby som mu dokazala, ze za nieco stojim som sa dusevne prostituovala pre jeho radost.

stratila som priatelstva, take ake boli predtym, zistne, ziadne,prazdne, ale ziskala som take ine, vydrzia cely zivot, teda spon si to zas raz myslim, nasla som ludi ako ja, inych, vlastnych a som za to vdacna.

starila som vela sebavedomia vyrazajuceho na povrch, ale ziskala som sebadoveru vo vnutri, taku co nevidno, taku co ma drzi na nohach, ked mam pocit, ze je vsetko v prdeli.

stratila som pevnu podu pod nohami, ale naucila som sa zit na pohyblivom piesku.

ziskala som schopnost byt sama, ale stratila som pocit, ze niekoho mam, ze sa mam kam vratit, ze sa mam o koho opriet.

stratila som sebauctu, stratila som to, co som na sebe milovala, odvahu, pocit, ze sa mozem vzopriem pravidlam, preto, ze som sama sebou a mam pravdu.

stratila som iluzie o tom, ze som umelec, ale ziskala som istotu, ze som technik.

stratila som pocit, ze som krasna, ziskala som istotu, ze som inteligentna.

stratila som ziadanost, ziskala som samostatnost.

stratila som vieru, nasla som cestu.

stratila som tuzbu a lasku, nasla som seba a istotu v tom, co od zivota chcem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár