Aby bol pokoj jeden chalan odíde zo skupiny. Človek by čakal, že bude ticho no ona nie - po otázke od nášho cvičiaceho pre Šťuku, že prečo minule chýbal a ona s opovrhnutím odvrkne:"V krčme." (Neviem kde bol Šťuka, ale aj keby vtedy lozil po stromoch a pojedal malé nevinné vtáčatká, je to jeho vec.) Potom zazerá, keď ja nasrane odseknem, že Šťuka mal brigádu...
"Fuksi, Fuksi počkaj chcem sa ťa niečo spýtať! " beží za nami spolužiačka. "Kurva, to ho musíte stále všetci volať priezviskom? Volá sa Tomáš" zavrčím na ňu.
Dobre, dobre, asi to nie je jeseňou. Jednoducho sa neviem správať. Ale robím pokroky: pred rokom som sa naučil, že keď vás kamarátka obíjme a povie, že vás má rada, tak odpoveď: "Aj ja teba." ju poteší viac ako moje štandardné: "Uhm."
Len potom savystavujete riziku kázni o tom, že žijete v ulite a že vám to toľko trvalo kým ste jej to povedali. Vzápätí sa možno podozvedáte, čo všetko za (pičoviny) veci sa o vás hovoria (ale rozhodne nie KTO o továs hovorí) a kopu iného brajglu. Ako jeden múdry človek povedal: "Chľast a rozhovor - nedobrá kombinácia."
Neskôr som sa zamyslel nad všetkými tymi v(k)ecami. Tymi o ktorých viem, že o mne kolujú, aj o ktorých netúším nič. Uvažovanie skončilo rýchlo a ja som sa sám pre seba uškrnul. V duchu som si zostavil zoznam ľudí s ktorými som sa v poslednom čase skamarátil: Notorický klamár, arogantný výbušný cholerik a posledný v sebe kombinuje oboje. Takže nech sa o mne hovorí čokoľvek, nemôže to byť horšie ako pravda.
A teraz ma ospravedlňte - idem zaliezť naspäť do ulity.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
2
a ešte som chcela - myslím, že ako jedna z mnohých... (máš asi veľkú ulitu
Napíš svoj komentár
A čo ti ešte povedať? Nuž už nič iné, len, že... ťa mám aj ja rada