Barsbypridal: Zbraň na boj proti stresu = dôvera!

Včera som si položil otázku, či je vôbec možné žiť len s minimom stresu, čiže žiť tak, že sa objaví len málokedy. Pozor, nemám vôbec na mysli niečo ako zavrieť sa do bubliny a žiť si tam malý život tváriac sa, že nič naokolo sa nedeje a všade sú len super veci, krásne kvetinky a žiadne zločiny.

Niekedy, keď som zvykol pravidelne pozerať správy, tak som bol niekedy stresovaný tým, aké veci sa dejú, nemám teraz na mysli také kvázi banality, ako napríklad havárie, ktoré sa dejú väčšinou preto, že sa niekto opije. Nie, ale myslím na katastrofy, ktoré sa dejú vo svete: zmeny podnebia, nedostatok potravín, kríza na svetovom trhu, ktorá sa už podľa niektorých analytikov rozrástla na krízu, ktorá svojimi dopadmi prerastie tú z tridsiatych rokov minulého storočia.

Aj napriek všetkým týmto veciam som však mal svoju dôveru Bohu (a mám), lebo viem že je živý a mocný konajúci Boh, ktorý vo svojom Slove zasľúbil úžasné veci pre tých, ktorí Ho milujú a hľadajú. Božia moc sa uvoľnila aj v tejto oblasti môjho života a získal som pokoj, ale včera sa niečo zmenilo.

Zmenilo sa to, že ma Duch Svätý viedol spomienkami na verše v ktorých hovorí, že či tým, že sa budeme strachovať o zajtrajšok niečo dokážeme zmeniť. Krásne myšlienky Ježiš týmito slovami povedal, a mocné pravdy samozrejme, lenže včera som dostal úplne nové porozumenie tomu, čo povedal naozaj týmito slovami, ukázal mi čo sa v tých slovách skrýva, čo na prvý pohľad nevidno.

Takže, aby som to mohol vysvetliť názorne, tak tu sú tie verše: Preto vám hovorím: 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť?

28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery?

31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

Boh mi týmito slovami dal novšiu a lepšiu istotu v Ňom, vysvetlil mi, čo je tu povedané okrem toho čo je vidieť. Hneď ako prvé je to, že tým ustarostením nie sme schopní nič zmeniť, bez ohľadu na to o akého človeka ide, či je to veriaci človek alebo nie. Isteže, toto isté vám povedia ľudia bežne, nestresuj sa, nemá to zmysel. Fajn, lenže človek nie je schopný sám seba prevýšiť, je schopný niečo ovplyvniť, kontrolovať sa, ale nie povedať si že je fit a bez stresu a naozaj aj byť, len tak z vlastných síl. To dokáže s človekom urobiť len Boh, ak Mu to človek dovolí.

Môže sa zdať, že to, ako Ježiš povedal, aby ľudia takéto otázky nekládli, je prehnané, extrémne, bláznivo radikálne. Lenže Ježiš nie je radikálny, On je pravdivý, vždy keď bol tu na zemi hlásal len pravdu a Božie Slovo, Jeho riešenia problémov pochádzali od Boha, ako keď z pár chlebov a rýb nasýtil niekoľko tisícový zástup. To, že Ježiš niečo také povedal, aby sa ľudia nepýtali, aj keď ide o základné podmienky prežitia - piť a jesť - sa zdá svetu byť extrémne radikálne len preto, pretože tento svet nemá v sebe dôveru v Boha (aj keď sa náboženstvo tak tvári). Tam kde je dôvera Bohu, On koná. Ale ako môže konať, keď by Mu v tom ľudia zabránili reptaním a sťažovaním sa?!

Je v ľudskej prirodzenosti sa sťažovať, lenže každý človek má právo na prijatie nových vlastností od Boha, má právo sa znovu narodiť a stať sa Božím dieťaťom - a tu už reptanie nie je ani trocha prirodzená vlastnosť, je to len to, že sa ľudia slúžiaci Bohu nechávajú oklamať a kladú tieto a podobné otázky, ktoré ani v najmenšom nevychádzajú z toho, čo Boh človeku zasľubuje - nevychádzajú z viery.

Prečo z viery? Viera je presvedčenie o veciach, ktoré sa nevidia. Ten, kto verí, nepovie: "Nemám čo jesť, ach Bože, čo len so mnou bude, Ty si ma asi prestal milovať?!, nie! Ale povie niečo ako: "Pane ty ma miluješ, nedopustíš aby som bol hladný, smädný a s nenaplnenými potrebami, Ty si nasýtil niekoľko tisícový zástup, nasýtiš aj mňa!!!".

Ježiš v tých veršoch tiež povedal, aby ľudia hľadali spravodlivosť a kráľovstvo Božie a On ostatné pridá, a to je veľká pravda. Boh miluje to, keď vidí, že Ho ľudia hľadajú, túžia po Ňom a aj napriek tomu že na nich diabol tlačí zle vyzerajúcimi okolnosťami, Ho chvália, ďakujú Mu a uctievajú Ho! On sa vtedy neprizerá len tak, že ako to dopadne, NIE! On vtedy posiela anjelov aby tým ľuďom dali priaznivé okolnosti a zariadili, aby sa k nim veci ktoré potrebujú, aj skutočne dostali! Hallelujah!

A už sa dostávam k tomu, čo ma tak veľmi od Boha povzbudilo - to prirovnanie k poľným ľaliám. Celá úžasná pointa tohto prirovnania k kvetom je v tom, že Ježiš chcel ukázať, ako úžasne sa On postará o tých, ktorí svoju dôveru majú založenú v Ňom a nie v tom čo vidia! Ešte tam aj hovorí, že keď už sa Boh stará tak o obyčajné kvety, tak o koľko potom o tých, ktorí sa Mu zveria, ktorí Ho milujú, uctievajú a radujú sa v Jeho prítomnosti!

A ako sa postará? No predsa kráľovsky, veď je predsa Kráľ kráľov! Ježiš nedáva čiastočné vyriešenie problémov, čiastočné uzdravenie, čiastočné zázraky, čiastočné úspechy, nie, nie a ešte raz n-i-e!!! On dáva riešenia, ktoré prekračujú ľudské zmýšľanie, chápanie, koná v prekvapeniach. Vždy keď to vyzeralo v mojom živote nie príliš ružovo a bol som v stave vyznávania toho, že Boh ja nad tým a koná, tak sa stalo to, že aj keď zdanlivo v danej problémovej oblasti sa nič nedialo, Boh zjavil svoju prítomnosť v mojom živote v inej oblasti a prekvapivým spôsobom! Je to ako keby hovoril: "Neboj sa, ja som s tebou, len v tom ži a nič sa ti nemôže stať, lebo ja zariadim, aby si zvíťazil v každej situácii!".

Ale nemožno zabúdať na to, čo povedal ďalej, ako označil ľudí, ktorí miesto dôverovania Bohu sa strachujú - ľudia malej viery. Ide len o to, že reptanie nie je z viery Bohu, nevychádza z človeka, ktorý je v stave poslušnosti Bohu, nie. Ten kto naozaj Bohu verí sa nadeje na Neho, nie na to ako to vyzerá. To ako vyzerajú okolnosti, situácie, udalosti, to všetko sa mení, každá životná etapa so sebou privádza problémy, ktoré sa líšia od tých predošlých, lenže Boh je stále ten istý, keď zasiahol vtedy, zasiahne opäť! Lenže je len jedna vec, ktorá Mu umožňuje konať, len jedna činnosť, ktorou človek púšťa Boha do riešenia svojej situácie, a to je živá, aktívna viera.

Čo znamená živá a aktívna? V stave aktívnej a živej viery človek ani v najmenšom nesťažuje, čiže nereptá voči Bohu. Prečo? Pretože vie, že Boh celú tú situáciu dokonale pozná, všetko o nej vie a zo svojej lásky On aj koná a zosiela anjelov! No a čo, že to môže vyzerať zle! Pravda je to, čo hovorí Boh cez svoje Slovo, nie to, čo sa diabol snaží natlačiť človeku do srdca aby odtiaľ vyhodil Slovo Božie, nie!!!

No, keďže som už vysvetľovanie zrejme ukončil, tak poviem, čo Boh vykonal v mojom živote v oblasti "boja proti stresu". Uvedomil som si, že stres je svojím spôsobom strach, lenže Ježiš povedal jasne, že sa nemáme strachovať. Nemám žiaden strach o to, čo bude, lebo žijem v tom, že Boh je so mnou, On nechce, aby Jeho milované deti trpeli, ale aby mali život novej kvality, kvality, ktorá je omnoho bližšie tej nebeskej, ako život s všetkými skúsenosťami a múdrosťami tohto sveta, tie dokážu navonok pomôcť, lenže nezabránia diablovi konať a škodiť zas v inej oblasti, no viera a dôvera Bohu to dokáže! Hallelujah!

Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

Zbraň na boj proti stresu = dôvera!

2 komenty k blogu

Horúce!