Či chceš alebo nechceš. To nikoho netrápi. Jednoducho ich potrebuješ. Sú liekom na zranenú dušu. Cítiš, že zomieraš, ale slzy Ťa len liečia. Neuvedomuješ si to. Modli sa za ne. Pros, nech nikdy nevymiznú. Veď predsa nevyjadruješ nimi len smútok.

Aj keď... vtedy ich silu pociťuješ najviac.
Nie, never, že ťa zabíjajú.
Never, že Ti blížia.
Never, že Ti hyzdia tvoju krásnu tvár.

Slzy.. ach, tie slzy. Sú to najmocnejšie, čo máme.
Dokážu roztopiť ľady.
Dokážu ovlažiť to suché, čo v nás je.

Porozmýšľaj. No! Len uvažuj! Už si spomínaš? Slzy... a po nich vždy nádherná dúha nad horizontom Tvojho života.

Prosím, netráp sa tým, že sú.. Buď za ne vďačný. Ja som.

„ SOM KRUTÝ A NEŽNÝ.
ALE SOM ŽIVOT.
PLAČEŠ?
AJ V SLZE JE SILA.
TAK CHOĎ A ŽI !!! “
Goethe.

(Nikdy nezabudni, že aj napriek tomu, že už nevládzeš plakať, Tvoje oko je stále vlhké. Nikdy...nikdy...)

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
galinka  5. 6. 2008 23:52
A pôsobia upokojujúco, lebo je vedecky dokázané že uvoľňujú nejaké látky v tele a odplavujú stres (alebo čosi také, už si presne nepamätám)...
Napíš svoj komentár