krehkosti
žitia
žltia
naše
kosti
a nútia
minúty
utekať,
do hodín
sa hodiť
a zakričať.
A uši bolia.
A duše horia.
Hrany zvonia
a city boli.
Čas nebolí.
Beží. Holý.
A zrazu
hneď vieš,
že už nie
je dnes.
Že už
hnedneš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
irishwoman
3. 12.decembra 2015 10:43
Oh! Dokonalo si to vyjadril!
Napíš svoj komentár