Otvorila ich, no nikto tam nebol, len na zemi položená obálka s jej menom. Zobrala ju a zatvorila dvere. Nožom odrezala hornú časť obálky, vybrala list a začala čítať. ,,Ahoj Niki. Volám sa Magnetol a som dosť nebezpečný. Dopočul som sa o tebe a tvojej skvelej schopnosti. Tvoja schopnosť rýchleho behania a kovových pazúrov ma fascinovala. Nechcela by si sa pridať do mojej skupiny mutantov? Vlastne to nie je otázka, ale príkaz. Profesorka X ťa nemôže dostať, lebo by som prehral súboj, ako vždy. Musím ťa dostať po dobrom alebo po zlom. Vyber si.“ Vtom jej priamo v rukách celý list zhorel. ,,Že som to krásne napísal?“ ozval sa niečí hlas za ňou. ,,Písal som to vlastnoručne. Takže sa k nám pridáš Niki, však?“ Niki sa pomaly otočila. Zbadala tam troch mužov v jej veku. Tipovala, že jeden z nich je Magnetol. ,,Ako ste sa sem dostali? A aj tak ja žiadnu nadprirodzenú silu nemám. To že som ležala v posteli so strašnými bolesťami celý týždeň, ešte neznamená niečo také.“ Jeden z mužov sa usmial a začal hovoriť. ,,Jasné, že nemáš nadprirodzenú silu. Máš ich rovno dve. Možno i vyše o ktorých nevieme. Ale teraz sa vráťme k tomu, či sa k nám pridáš. Nechceš nás zdržovať tými nudnými zápasmi, že? Aj tak by si prehrala. Možno máš lepšie sily než my, ale ešte ani nevieš, že ich máš.“ Niki sa pozrela na nich a premýšľala, aké môžu mať sily. ,,Ja som Luke a môžem čítať myšlienky a zároveň ti ich aj korigovať. Toto je Magnetol. Môže pohybovať s kovovými predmetmi a toto je Patrick. Má schopnosť páliť predmety jediným pohľadom. Na to si sa pýtala, však?“ spýtal sa jej Luke. Niki prikývla. ,,Nezdržujme sa. Už chcem počuť odpoveď. Tak pridáš sa alebo nie?“ Niki váhala, no nakoniec sa rozhodla pre áno. ,,Čo by sa mi mohlo, len stať?“ no to Niki ani netušila čo by sa malo stať. ,,Ale ako môžete vedieť, že mám nejaké schopnosti?“ opýtala sa Magnetola Niki, keď išli preč z jej novučičkého bytu. ,,Vieme to od Cristy. Ona vidí do budúcnosti. Videla ťa ako stojíš pri zrkadle a si prekvapená zo svojich pazúrov. A keby si chcela vedieť niečo o sebe do budúcnosti, tak zachraňovala si ľudí pomocou svojho behania a pazúrov.“ Vysvetľoval jej Patrick. ,,To by ti mohlo stačiť. Už by sme mali ísť. Strávili sme tu dosť času. Teraz poď s nami a my ti ukážeme náš úkryt pred robotmi.“ Prikázal Magnetol Niki. Niki zamkla za sebou dvere a vyrazila spolu s novými kamarátmi. Vyšli pred dom, no tam stála skupina ľudí. Niki si aspoň myslela, že sú to ľudia. ,,Znova sa stretávame, Magnetol.“ Začala hovoriť jedna dosť vysoká žena zo skupiny. ,,Áno, Xena. Znova sa stretávame. Ale tentoraz asi kvôli niečomu inému, že mám pravdu?“ podpichoval ju Magnetol. Patrick s Lukom sa usmiali. Xena sa zamračila. Zrazu sa Magnetol chytil za hlavu a padol na zem od bolesti, ktorú spôsobovala Xena. ,,Máš niečo, čo patrí nám.“ Xena na chvíľu prestala. Magnetol sa zdvihol zo zeme. ,,Nič vám tu nepatrí.“ Odpovedal jej Magnetol. Xena sa znova zamračila a skríkla. ,,Mýliš sa a veľmi. Táto mutantka patrí nám, ak si si nevšimol.“ Magnetol sa zasmial. ,,To som si nevšimol. Niki patrí nám. Ak nemáš nejaký papier, že je vaša, tak smola.“ ,,Papier nemusíme mať. Stačí, že je s nami jej mama.“ Usmiala sa na Magnetola Xena. Magnetol sa zarazil. ,,Nepovedala si nám, že tvoja mama je mutantka.“ Keď Niki zbadala mamu, tak bola veľmi prekvapená. ,,Prečo mi nikdy mama nepovedala, že je mutantka?“ spytovala sa sama seba Niki. Jej otázku počul, ale aj Luke a hneď jej odpovedal. ,,Pretože nechcela, aby si trpela v jej X-menovskej skupine.“ Nikina mama sa na Luka hrozivo pozrela. Luke zacítil ako sa jeho telo zamrazuje. Kým si Niki uvedomila situáciu, Magnetol s jeho skupinou a X-meni boli preč. Niki stála sama uprostred chodníka a nevedela či sa to stalo. ,,Moja mama je mutantka? Ako je možné, že mi to nepovedala. Mal Luke pravdu o mojej mame? Preto mi to nechcela povedať?“ S týmito otázkami išla Niki spať. Aj keď jej ich nikto nezodpovedal, bolo jedno isté, Niki sa druhé želanie splnilo. ,,Bude dnes tiež taký nezvyčajný deň, aký bol včera?“ S touto otázkou sa na ďalší deň Niki zobudila. Vstala z postele, ešte sa ani nenaraňajkovala a už overovala svoje nadprirodzené schopnosti. Postavila sa teda pred zrkadlo a čakala, kedy sa jej objavia tie pazúry. Čakala aj 10 minút, no pazúry sa jej neukázali. ,,Aby si ich dostala, musíš zovrieť päsť a myslieť len na zlo, ktoré niekomu hrozí.“ ozval sa hlas za ňou. Niki sa pozrela do zrkadla, aby zistila, komu ten hlas patrí. Bol to hlas jej mami, ktorá mala moc zmrazovať ľudí, či skôr mutantov. Niki sa čo najrýchlejšie otočila. ,,Mama, čo ty tu robíš? A ako si sa sem dostala?“ spytovala sa Niki. Mama sa na ňu usmiala a kráčala z dverí k nej, aby ju mohla pohladiť na tvári. ,,Som tu, aby som ťa oboznámila s tvojou mocou. Ja viem. Vyčítaš mi, že som ti to nepovedala. Ale pochop, keby som aspoň trocha tušila, že z teba bude niečo ako som ja, hneď by som ti to povedala. Keďže tvoj otec je normálny človek a ja som mutant, tak sme nevedeli, ktoré z toho budeš. Teraz už viem, že si niečo vyše ako my všetci mutanti dokopy.“ Nikinej mame sa objavili v očiach slzy. ,,Prečo jej to prišlo smutné? Už som jej odpustila. Pochopila som to, prečo mi to nepovedala, tak prečo plače?“ Niki nepochopila mamin smútok, tak mamu silno objala a spýtala sa jej na to prečo. ,,Prečo teraz plačeš, mami?“ mama sa na Niki pousmiala cez slané slzy a odpovedala. ,,Pretože si v hroznom nebezpečenstve. História sa po 90 rokoch opakuje. V roku 2075 oslavovala svoje 25. narodeniny dievča menom Baja a mala presne tie isté schopnosti ako ty, len vedela aj niečo viacej. Ako napríklad mala dobrý čuch, videla veci aj za múrom a počula aj do diaľky 10km. Bola dcérou Lucy, ktorá mala za praprababku Baju, ktorá mala presne tie isté schopnosti ako ty. Každé storočie je niekto z našej rodiny presne taký ako praprababka Lucy. toto storočie si to ty.“ Niki všetkému chápala, no jednej veci nie. ,,Akoto že z našej rodiny? Lucy a Baja boli naša rodina?“ ,,Áno, Niki. Boli naša rodina, no vždycky museli bojovať s Magnetom. Tentoraz je to Magnetol. Zmenil si meno, aby nebol taký istý ako jeho predchodcovia a tentoraz zvíťazil nad naším tímom.“ Vysvetľovala Nikina mama. ,,Ako sa darí, Lucy?“ ozval sa hlas za ich chrbtami. Obidve sa otočili a zbadali Magnetola aj s novými mutantmi. ,,Magnetol! Čo ty tu robíš? Nemal by si tu byť. Môže to byť pre teba nebezpečné.“ Začala ho strašiť Lucy. Magnetol sa pozrel na Niki a zasmial sa so svojími kamarátmi. ,,Kto by mi tu mohol ublížiť? Niki? Tá ani použiť svoju silu nevie a nikto tu z tej tvojej skupinky nie je, aby vás ochránili.“ Lucy sa na Magnetola pozrela s hrozivým pohľadom a Magnetol začal trocha zamŕzať. Lucy nebola ani v polovici, keď jej došli sily a padla zoslabnutá na zem. Niki sa ju pokúšala postaviť, ale bola príliš na ňu ťažká. Magnetol sa začal smiať. ,,Tak teraz je to medzi nami, Niki.“ Niki sa posnažila. Zovrela päsť a pomyslela si na niekoho, komu niečo hrozí, čiže jej. Zrazu jej spomedzi prstov vyleteli tri veľké pazúry, rozbehla sa na Magnetola, no vtom ju ako keby niečo držalo. Chcela sa pohnúť, no niečo jej v tom bránilo. Magnetol prišiel bližšie k nej. ,,Zabudla si, čo hovoril Luke. Mám moc ovládať kovové predmety a keďže ty si jeden z nich, môžem ťa ovládať, koľko len budem chcieť. To ti asi tvoja milovaná mamička zabudla povedať, čo?“ všetci z Magnetolovej skupiny sa usmiali. Niki úplne oslabla. ,,Zavediem si ťa do našej skrýše. Tentoraz nie po dobrom ako minule, ale po zlom.“ Hodil Niki na zem, kde už ležala jej mama. Magnetoloví kamaráti zobrali Niki. Magnetol pohol rukou a objavila sa čierna diera, ktorá viedla do Magnetolovej skrýše. Nikina mama sa pokúšala tomu zabrániť, no jej sily boli úplne na dne. Teraz len musela čakať na nejakého profesorku X, ktorá to musela vidieť. Ani svoju myšlienku nedomyslela a už bola pri nej Xena a ostatní X-meni. Dvaja X-meni ju zodvihli zo zeme a posadili ju do kresla. Xena zatiaľ zatvorila oči a zisťovala, kde sa teraz Magnetol s Niki nachádzajú. Po 5minútach Xena prudko otvorila oči. Všetci sa na ňu pýtavo pozreli. ,,Tak kde sú?“ spýtala sa Nikina mama Xeny zvedavo. Xena sa na Lucy ani nepozrela a potichu jej odpovedala. ,,Už sú v Magnetolovom úkryte. Je ich tam len desať, ale sú dosť silný na to, aby si s nimi Niki poradila. Musíme sa tam, čo najrýchlejšie dostať. Johny priprav lietadlo. Pôjdeme ich hľadať.“ Johny prikývol a odišiel. Nemuseli čakať dlho. Lietadlo priletelo za menej ako minútu. X-meni sa zodvihli a odišli z bytu. ,,Ty s nami nepôjdeš, Lucy. Máš málo síl. Ešte by ťa tam zabili. Zostaň tu a stráž svojej dcére byt.“ Povedala Lucy Xena, keď vyšli von z bytu. Xena a 12 ďalších X-menov nastúpilo do lietadla a vyštartovali. Xena zatvorila oči a zisťovala ako ďaleko sú od Niki a Magnetola. Po hodine hľadania Xena zacítila veľmi magnetické pole. ,,Tu pristaňme!“ skríkla Xena, keď sa magnetické pole vzdialovalo. Johny sa začudoval. ,,Profesorka, ale tu nič nie okrem roviny a stromov.“ ,,Možno tu nie je žiadny dom, ale magnetické pole je tu dosť silné. Musia byť pod zemou. Takže musíme nájsť vchod, ako sa dostali pod zem. Aj keď Magnetol používa tie svoje čierne diery na prenesenie, pre ostatných určite existuje nejaký vchod.“ Vysvetlila Xena Johnymu a ostatným, ktorí mali to isté na mysli. Johny pristál na rovine a X-meni vystúpili. ,,Rozdelíme sa po troch. Ja ostanem tu hľadať vchod. Ostatní sa vyberte podľa svetových strán, dobre?“ rozkázala Xena X-menom. Všetci sa podelili po troch a Xena zostala sama pri lietadle. Hľadala najprv pod lietadlom, no tam nič nenašla. Tak to vzdala a čakala, kým príde niekto s nejakým objavom. Sadla si na trávu, keď sa prepadla dole do Magnetolovho úkrytu. Chcela to oznámiť ostatným, ale bola veľmi hlboko, aby sa vytiahla hore. Začala čakať na X-menov, kedy ju pôjdu hľadať. ,,Ale, ale. Koho to tu máme? Neni to náhodou naša Xena? Prišla si za mnou? Aké milé od teba. Mohlo ma napadnúť, že nájdeš pomocou mňa úkryt.“ Xena sa otočila a pozrela sa Magnetolovi rovno do očí. Asi už neni čas čakať na X-menov. ,,Naozaj ťa to mohlo napadnúť, Magnetol. A za tebou by som určite neprišla.“ Magnetol sa pozrel na Xenu a usmial sa svojim zvyčajným zlomyseľným úsmevom. ,,Prišla si si pre Niku, že? Ale máš smolu. Vybral som si ju ako svoju budúcu ženu namiesto teba, keď už si ma vyhodila zo svojho X-menovského tímu. Keby si ma vtedy nebola vyhodila, tak by som ťa teraz aj ušetril a stala by si sa ty mojou ženou.“ ,,Ty na nič iného ako len na ženy nemyslíš, že? Niki má pred sebou skvelý život a ty ju tu väzníš. Tebe nevadí, že ju klameš? Vravíš jej, že ju chceš kvôli jej silám a .....“ ,,Dosť! To by už stačilo. Chcem ju za ženu, len kvôli jej silám. Ty to nechápeš, čo? Ale dosť bolo rečí. Luke! Patrick! Odveďte ju do väzenia. Nech tam zhnije za to, čo mi spravila.“ Luke a Patrick zobrali Xenu a hodili ju do väznice. Magnetol sa na ňu spoza mreží usmial a otočil sa , že pôjde preč, keď za jeho chrbtom po celý čas stála Niki. ,,Takže ty ma chceš za ženu? Len kvôli moci, ktorú mám? To nemyslíš vážne!“ Niki sa otočila a začala utekať svojim ľudským tempom. ,,Chyťte ju! Nech neujde!“ kričal na Luka a Patricka Magnetol. Niki sa obzrela za sebou a uvidela ako ju dobiehajú Magnetoloví kamaráti. S ľudskými silami bola na dne, ale chcela stále zrýchliť, tak dala do toho všetky svoje sily a rozbehla sa nie ľudskými silami, ale mutantskými a preto bežala aj 140 km /h. Uvidela prepadlinu na stene. Rozbehla sa a vyskočila. To Magnetoloví kamaráti už nedokázali a tak im unikla. Xena sa začala vo väznici usmievať. Aj keď vedela, že s ňou je už koniec, Niki sa zachránila a to bolo pre ňu najdôležitejšie. Ako Xena vedela, X-meni ju začali hľadať. Zrazu uvideli ako z prepadliny niekto vyskočil veľkou rýchlosťou. Niki zastavila pri prekvapeným Johnym. ,,Kde je Xena?“ spýtal sa Johny Niki. ,,Je vo väzení v Magnetolovom úkryte.“ Johny prikývol ostatným, aby išli za ním. Všetci skočili do prepadliny okrem Niki, ktorá radšej zostala stáť vonku pri lietadle. Netrvalo im to moc dlho. Vpadli do prepadliny, kde na nich čakala Magnetolová skupina. Magnetol nemal už náladu na boj, tak im bez slova vrátil Xenu. Niki zatiaľ našla lano a vytiahla ich odtiaľ. Rýchlo nastúpili do lietadla, kým si to Magnetol nerozmyslí a odleteli preč. Niki vysadili pri jej novom byte, kde na ňu čakala mama. Keď Lucy Niki zbadala, rozbehla sa smerom k nej a objala ju. ,,Ako ste ju odtiaľ mohli, tak rýchlo dostať?“ spýtala sa modrookého, hnedovlasého Johnyho, ktorý stál za Nikiným chrbtom. Johny sa na Niki usmial. ,,Magnetol si ju chcel vziať za ženu, no Niki rýchlo utiekla. A tým rýchlo myslím dosť rýchlo. Niki objavila svoju druhú silu, ktorú nevedela použiť. Magnetol ju ani so svojími spoločníkmi nevedel chytiť.“ Hneď na to sa začal smiať. Niki sa usmievala spolu s ním. Lucy ju znova objala. ,,Lucy, už musíme ísť. Máme ešte dosť práce.“ Začala Lucy naháňať Xena. Lucy sa pozrela na svoju dcéru. ,,Čo bude s Niki?“ ,,Nikina bezpečnosť je na Johnym. Bude jej osobný strážca.“ Usmiala sa Xena. ,,Opatruj ju dobre, Johny.“ Povedala Lucy svoje posledné slová a nastúpila do lietadla. ,,Neboj sa, Lucy. Postarám sa o ňu veľmi dobre.“ Zakričal Johny. Lietadlo naštartovalo a odletelo od nich preč. Johny sa obrátil na Niki. ,,Nejdeme dnu?“ spýtal sa jej. Niki sa otočila k dverám a začala ich otvárať. Keď vošli dnu, Johny si začal obzerať všetky izby. ,,Však si tu už aj dva razy bol? Prečo si obzeráš tie izby?“ ,,Možno som tu bol dva razy, ale len v kuchyni a to mi nestačí.“ Povedal s úsmevom. Niki mu na prespanie pripravila hosťovskú izbu, zatiaľ čo Johny pozeral televízor. ,,Pôjdem už spať. Je dosť hodín. Ty ešte nejdeš?“ opýtala sa Johnyho. Johny sa pozrel najprv na hodiny a potom na ňu. ,,Je len desať hodín. Dopozerám film a pôjdem.“ Niki prikývla a išla spať. O desať minút počula ako Johny zhasína a vchádza do hosťovskej izby. ,,Konečne ide spať.“ Pomyslela si Niki. Za chvíľu zaspala, no zrazu niečo padlo v kuchyni. Hneď sa zobudila a išla sa pozrieť. Vybehla z izby, kde sa stretla s Johnym. ,,To si bola ty?“ spýtal sa jej. Niki pokrútila hlavou, že ona nie. Johny chytil Niku za ruku a bežal s ňou do kuchyne. Keď v nej zažal, strhol sa. Uvidel tam Magnetola a štyroch ďalších mutantov. ,,Ostaň tu!“ prikázal Niki a ukázal do kúta v kuchyni. ,,Znova sa stretávame, Johny. Prišiel som si pre niečo, čo patrí nám. Konkrétne mne.“ ,,Nikdy vám Niki nedám!“ ,,Ako mi v tom zabrániš, ty elektrický muž!“ zasmial sa Magnetol. ,,Elektrický muž? Takže Johny má niečo s elektrinou?“ myslela si Niki. ,,Áno. Johny má niečo s elektrinou, Niki. Nepochválil sa ti, že vie jediným pohľadom dať do hocikoho z nás elektrický šok? Alebo skôr povedané blesk?“ odpovedal jej na myslenú otázku Luke. Johny sa pozrel na Niki, ako sa asi zatvári, ale jej to bolo jedno, čím jej strážca je, hlavnaže ju pred tými mutantmi ochráni. Johny sa pozrel na Magnetola, ktorý sa práve niečo chystal urobiť. Zdvihol ruku a zobral nôž z kuchynského stola. Namieril ho na Johnyho. ,,Nikto mi nebude kradnúť moju ženu!“ Niki sa na to nemohla dívať, ako jej zabijú jediného strážcu. Magnetol ho hodil po Johnym, keď Niki vyskočila na Johnyho. Obidvaja padli na zem, keď Niki ucítila niečo v chrbte. Nemohla sa ani zdvihnúť, čo ju to tak bolelo. Johny sa pozrel na Niki a uvidel jej nôž zapichnutý v chrbte. ,,Čo si to spravil, Magnetol?“ Magnetol sa pozrel na Nikin chrbát a keď to zbadal, rýchlo odišiel aj s kamarátmi. ,,Neboj sa, vyliečiš sa.“ Utešoval Niki Johny. Vybral jej z chrbta ten nôž, no keď ho vybral na nože nebola ani kvapka krvi. ,,To neni možné.“ ,,Čo neni možné?“ spýtala sa ho Niki. Johny jej ukázal nôž. Niki to najprv nechápala, no potom ju to napadlo. ,,Ako to, že tam neni krv?“ Johny sa pozrel na ranu, ale tá tam už nebola. ,,Ani tú ranu tam nemáš. Asi to bude tým, že keď máš kovové pazúry, tak máš kovovú aj krv, ale prečo sa ti tá rana zacelila, to neviem. Nechcem ti nič nahovárať, no zdá sa, že si nezničiteľná.“ Johny pomohol Niki sa postaviť. Išla si sadnúť do kresla v obývačke. ,,Čo teraz budeme robiť? Ak sa to dozvie Magnetol, tak ma bude chcieť ešte viac ako teraz.“ Johny premýšľal a potom mu niečo napadlo. „Vieš čo by sme mohli spraviť? Kebyže sme ťa vyhlásili za mŕtvu, tak ti dá Magnetol pokoj.“ Niki sa to pozdávalo, až do kým ju niečo nenapadlo. ,,Lenže, ak ma Magnetol uvidí, bude vedieť, že som nažive a skrývať sa tu do smrti nebudem. Jedine, že by som sa celá zmenila.“ Johnymu sa Nikin nápad páčil, len ešte vymyslieť ako ju celú zmeniť. Pozrel sa na Niku a vtom mu niečo napadlo. ,,Vymyslím ti nové meno a budeš musieť sa dať ostrihať.“ ,,Ale Magnetol zistí podľa tváre, že kto som.“ ,,No áno, ak nebudeš Nikinou sestrou. Len meno ešte vymyslím. Mohla by si sa volať napríklad Mary alebo Milly. Či tak nejako. “ Nike sa zívlo. ,,Idem spať. Som z tohto všetkého dosť unavená, ale ten tvoj nápad sa mi páči. Čo keby sme to nechali na ráno? Vtedy pôjdem ku kaderníčke a tak. Ak chceš, tak môžeš zostať hore a vymýšľať mi meno.“ Povedala s prispaným úsmevom Niki. Vstala z kresla a kráčala do izby. Na ďalší deň ráno Niki a vstala a zacítila vo vzduchu praženicové raňajky. Vzala si župan a išla do kuchyne. Tam na ňu čakal Johny s praženicou a keď ju zbadal, usmial sa. ,,Dobré ránko, tak ako si sa vyspala?“ ,,Výborne na to, že som bola do tretej hore. A už si mi vymyslel meno?“ Johny jej podal tanier s praženicou, ktorá nebola vôbec prihorená a veľmi pekne voňala. ,,Vymyslel, no musím to prebrať aj s tvojou mamou a profesorkou X. Zatiaľ môžeš ísť ku tej kaderníčke. Magnetola sa nemusíš báť, on ešte nevie ani, že si to prežila. Ale aj tak sa odtiaľ ponáhľaj, ak by to dovtedy zistil.“ Niki prikývla. Dojedla praženicu, obliekla sa a spolu s Johnym odišli z bytu. Potom Johny Niki opustil, keď prišla ku kaderníčke. Kým si Niki dala ostrihať vlasy po plecia, Johny všetko povedal X-menom a tí usúdili, že je to výborný nápad. Johny sa ponáhľal za Niki, aby jej všetko povedal. Práve ju zastihol, keď vychádzala z kaderníctva. Spolu sa vrátili do Nikinho bytu a vymýšľali jej nové meno, keď ich napadlo meno Baja. ,,A aby sa to nepodobalo na mojich predkov, bude sa to písať s dvoma j.“ Oznámila Niki Johnymu. Takže odteraz ju nepoznáme pod menom Niki, ale ako Bajja. Johny prikývol a vrátili sa ku svojim denným aktivitám. Čiže Bajja pozerala televízor a Johny varil obed. Najedli sa do sýtosti, ale keď už odchádzali od stola, zbadala Bajja za Johnym Magnetola, ktorý bol oblečený v čiernom obleku. Johny zbadal jej výraz a čo najrýchlejšie sa otočil. Magnetol zostal prekvapený, že vidí Niki. ,,Čože? Niki? Ako si to mohla prežiť?“ „Niki je mŕtva, Magnetol. Toto je jej dvojča Bajja. Hneď ako sa dozvedela, že je jej sestra Niki mŕtva, tak sem dorazila a bude tu dlhšiu dobu bývať. Neboj sa, je človek.“ ,,Ako ste sa sem dostali? Vy ste tiež medzi tými divnými mutantmi?“ spytovala sa nenápadne Bajja. Magnetol opatrne kývol hlavou, aby nič nepokazil. Bajja vstala od stola a oddialila sa od Magnetola, aby jej nijak neublížil. Magnetol vedel, prečo odišla. ,,Nemusíš sa ma báť, ja ti neublížim.“ Povedal Bajji jemne. Bajja sa naňho pozrela. ,,Nie, neublížiš, ale mojej sestre si ublížil. Ty si ju zabil.“ Magnetol zostal prekvapený. ,,Ty si jej to povedal?“ spýtal sa Johnyho. Johny pokrútil hlavou. ,,Tak ako to môžeš vedieť? Nikto ti nič nepovedal, predsa. Jedine, že by si mala nejaké schopnosti.“ „Žiadne schopnosti nemám. Stačilo mi, dozvedieť sa, že moju sestru zabil mutant a hneď ako som sa na vás pozrela, mi to bolo jasné, že ste ju zabil vy.“ Magnetol sa veľmi nahneval, že sa začalo všetko kovové triasť a aj sama Bajja, keďže má kovové žily. Zrazu Magnetol padol na zem, začal sa celý chvieť a po tvári mu stekali slzy. ,,Nechcel som jej ublížiť. Chcel som ju mať celú pre seba, ale tento Johny mi stál v ceste. Musel som ho teda nejako odstrániť. Zobral som nôž a hodil som ho po ňom, lenže Niki ho zachránila a svojim telom tomu zabitiu zabránila. Nanešťastie sa jej ten nôž zabodol rovno do chrbta. Bol to hrozný pohľad. Na ňu ako tam leží celkom nehybne. Moja psychika bola v koncoch. Musel som, čo najrýchlejšie odísť.“ Vysvetľoval Magnetol Bajji, keďže nevedel, že to je Niki. Bajju ten príbeh dojal. Najradšej by sa Magnetolovi hodila okolo krku, ale vedela, že keby to spravila, vycítil by, že je z kovu a to by nedopadlo dobre. Tak len prikývla a odišla do svojej izby. Tam počula, len hlasy Johnyho a Magnetola. ,,Načo si sem prišiel?“ spýtal sa ho Johny. ,,Chcel som sa presvedčiť, či Niki náhodou nežije, ale ako vidím, tak nie. Kedy bude mať pohreb, aby som sa vedel prichystať.“ Johnyho zarazila táto otázka. Vôbec ich to nenapadlo, že bude Magnetol chcieť Nikin pohreb. ,,No tak to ešte neviem, Magnetol.“ ,,Akoto že nevieš. To by sa malo ako prvé zaradiť, aby mala moja Niki krásny hrob.“ ,,Magnetol, pozri. Od jej smrti prešiel len jeden deň, ale sľubujem, že zajtra to pôjdem zariadiť. Ak chceš, môžeš to ísť zariadiť ty.“ Navrhol mu Johny. Magnetol prikývol. ,,Áno, zariadim to ja. Mala to byť moja žena, tak nech odpočíva v krásnom nebi.“ Povedal Magnetol. Kývol rukou, zjavila sa čierna diera, vstúpil do nej a zmizol. Johny si vydýchol a zamieril do Bajjinej izby. Otvoril dvere a uvidel ako Bajja rozmýšľa. ,,Ako chceš spraviť ten pohreb? Ja som nažive a do hrobu majú ísť len mŕtvy. Čo ak príde Magnetol na poslednú rozlúčku s Niki? A bude kontrolovať celý pohreb?“ ,,Teraz sa hlavne upokoj, Bajja. Na poslednej rozlúčke budeš v truhle ležať a kým sa bude čítať o tebe, tak ťa odtiaľ dostanem a budeme dávať pod zem prázdnu truhlu.“ ,,To si dobre vymyslel, Johny. Len nerozumiem, prečo si to dával zariadiť Magnetolovi? Teraz je to trocha ťažšie.“ Spýtala sa Johnyho Bajja. Johny prikývol. ,,Možno je to trocha ťažšie, ale aspoň budeme mať od Magnetola nachvíľu pokoj. Zatiaľ, čo bude zariaďovať pohreb, my musíme zariadiť, aby si bola na dvoch miestach naraz. Keďže teraz si aj Bajja, ktorá bude na pohrebe, tak musíš byť aj Niki, ktorá bude v truhle a už asi viem ako na to. Ak sa na Bajju bude pýtať Magnetol, poviem že budeš trocha meškať a potom prídeš na prednášku, keď budú čítať o tebe ako o Niki. Len budeme musieť sa nejako rozplakať.“ Johny sa zdvihol z postele a kráčal smerom k dverám, keď ho niečo napadlo. ,,A keď tam bude aj Magnetolov kamarát Luke, ktorý dokáže čítať myšlienky, budeš musieť nemyslieť, lebo bude počuť tvoj hlas a Bajja tam ešte nebude, dobre?“ spýtal sa Bajji Johny. Bajja prikývla. Johny odišiel z Bajjinej izby a šiel si pustiť televízor do obývačky, Bajja ostala až do večere v izbe, čo sa pripravovala na svoj pohreb. Dovtedy spravil Johny večeru a zavolal Bajju k stolu. Bajja prišla z toho rozmýšľania dosť unavená. Keď dojedli, Bajja sa zdvihla, ale neudržala sa a omdlela. Johny ju zobral do rúk a posadil sa aj s Bajjou na kolenách na pohodlnú koženú sedačku. Začal ju hladiť po vlasoch a líci. ,,Čo to robíš?“ ozvala sa Bajja. Johny sa mykol. Za tie minúty, čo strávil hladením, sa Bajja zobudila a on o tom ani netušil. Johny dal z jej líca ruku preč na svoje brucho. ,,Nič. Len som ťa oživoval, keď si omdlela.“ Usmial sa Johny. Bajja sa zamračila. ,,Mne to prišlo ako keby si sa do mňa zaľúbil, alebo čo. Ale dúfam že sa mýlim.“ ,,Tvoje dúfanie je správne. Áno, mýliš. Keby niečo, mám vyhliadnutú inakšiu babu.“ Johny sa začal zoširoka na ňu usmievať. Bajja sa presunula z Johnyho nôh na kreslo. ,,Hej? A že si mi o tom nepovedal? Ako sa volá? Je tiež mutantka?“ vypytovala sa Johnyho Bajja. Johny si vydýchol. ,,Dobre, dobre. Až tak veľmi ju nepoznám.“ Johny sa pozrel smutno na zem. Bajja sa usmiala. ,,Žiadnu vyhliadnutú babu nemáš, však?“ ,,Mám, ale ona ma nechce.“ Bajja tiež zosmutnela. ,,Hádam tu nebudeme smútiť.“ Skríkol Johny, chytil Bajju za ruku, zapol hudobný kanál, kde práve dávali pesničku Give my heart od romantického Ronyho. ,,To som teda natrafil na pesničku.“ Povedal Johny. Bajja ho chytila za ruku až Johny očervenel. ,,No čo. Aj na to sa dá tancovať.“ Zatancovali si prvú aj poslednú pesničku, lebo Bajja už naozaj po tom omdlení nevládala. Zobrala sa a išla spať do izby. Ráno na ňu znova čakali raňajky od Johnyho, ktorý jej varil každučký deň. Celé dni bol pokoj, aj keď raz prišiel na návštevu Magnetol, ktorý oznámil deň pohrebu. Nakoniec prišiel deň 30.8, keď mala mať Niki pohreb. Všetci sa vychystali na tú veľkú udalosť. Aj sama Bajja, ktorá musela prísť o hodinu skôr, len aby nachystala svoju truhlu. ,,Pripravená?“ spýtal sa jej Johny. Bajja prikývla. ,,Tak môžeme vyraziť.“ Zavelil Bajji. Otvoril jej dvere, Bajja vyšla na čerstvý vzduch. Bolo chladné počasie ako v novembri. ,,Ešteže nepadá sneh.“ Povedala si Bajja potichu. ,,To by bolo, kebyže staviame snehuliaka v auguste.“ Zasmial sa Johny. Nasadli do bieleho Lamborghini, ktoré šoféroval usmiaty Johny. ,,Nevedela som, že máš také drahé auto. Odkiaľ si naň zarobil?“ Johny sa usmial. ,,Okrem toho, že varím pre jednu drahú reštauráciu, tak raz za čas nejakému človekovi v nebezpečenstve pomôžem a vždy mi dajú ako zaďakovanie za záchranu peniaze.“ ,,To mutanti vždy tak veľa zarábajú, keď moja mama mi kúpila tento byt, určite tiež za veľa peňazí?“ Johny sa naširoko začal usmievať, ale Bajju veľmi neprekvapilo. ,,Mutanti tak veľa nezarábajú. Vlastne nikto z nich moc nezarába okrem mňa. A ten byt ti nekúpila tvoja mama, ale ja. Tvoja mama ma o to požiadala. Myslela si, že keď už si taká dospelá, tak by si už mala mať svoj vlastný byt. Tvoja mama mi povedala, že môže byť aj menší, že tebe to vystačí, no ja som ti vybral tento, lebo sa mi hrozne páčil a myslel som, že keď budeš mať deti, tak tam máš aj izbu pre ne.“ Johny zastavil práve na červenú, keď sa mu Bajja hodila okolo krku. Johnymu to bolo príjemné, no naskočila zelená, tak sa musel z toho zovretia dostať. Bajja to pochopila a pustila ho. ,,Ďakujem, že si taký láskavý a kúpil mi ho. Ale ako ti to majú moji rodičia splatiť?“ ,,Nemusia mi to splácať. Mne stačilo, že môžem do tvojho bytu kedykoľvek prísť. Neboj sa. Keď budeš mať svoju rodinu, už ťa nebudem otravovať.“ Po niekoľkých minútach Johny zastavil pred Domom smútku, kde sa mala konať posledná rozlúčka. Obidvaja vošli dnu. Uvideli bielu truhlu vyzdobenú všelijakými ozdobami a vystlanú jemnou vatou. ,,To je môj hrob?“ spýtala sa Johnyho Bajja. Johny prikývol. Prišli k truhle, kde si Bajja ľahla. Keď jej Johny spájal ruky na hrudi, Bajja sa začala smiať. ,,Čo ti je smiešne?“ spytoval sa jej Johny. ,,To, že Magnetol vôbec nič netuší.“ Johny sa tiež usmial. Pozrel sa na hodinky. ,,Za chvíľu sa začne tvoj pohreb, tak nezabudni nerozmýšľať, lebo určite príde aj Luke. Držím ti palce.“ Dopovedal Johny a odišiel zatiahnuť záves. Potom čakal na ostatných. Pohreb mal začať o jedenástej a bolo 10.45, keď už boli všetci zhromaždení v Dome smútku. ,,Na nič nemyslieť.“ Hovorila si Bajja, keď počula ako všetci prichádzajú. Zrazu uvidela Johnyho, ktorý sa jej pýtal, či je pripravená. Bajja prikývla a Johny odtiahol záves. Bajja rýchlo zavrela oči a snažila sa zhlboka nedýchať, aby Magnetol nezistil, že je živá. Cítila jeho pohľad na jej tele a vedela, že sa rozplakal. Potom prišiel _ , aby im oznámil, že môžu začať. ,,Neplač Magnetol. Nájdeš si inú a silnejšiu.“ Utešoval ho Luke, keď odhádzali. Všetci odišli okrem Johnyho, ktorý pomohol Bajji vstať a upraviť sa. Prišli na čítanie Nikinho života. Bajja si vypočula celý svoj život, ale nespomenuli tam časť, keď sa stala mutantkou a ako ju Magnetol chcel. Určite to Magnetol chcel zatajiť pred normálnymi ľuďmi. Johny ju v premýšľaní, ale zastavil. ,,Nepremýšľaj. Ak Luke istí tvoje myšlienky, ako boli u Niki, tak zistí kto si.“ V tom mal Johny pravdu. Chcela sa otočiť a presvedčiť, že Luke nič nepočul. No Johny ju chytil za rameno, aby sa Bajja neotočila a aby sa tvárili, že im je za Niki smutno a plačú. Po prečítaní Nikinho života sa všetci postavili a išli jej mame podať ruku. Magnetol namiesto podania ruky, sa išiel von prevetrať. Keď zbadal ako odvážajú Nikinu truhlu preč, rozbehol sa za nimi. ,,Kam ju beriete?“ začal na nich kričať. Hrobári si museli ihneď niečo vymyslieť. ,,Ideme ju pochovať na cintorín.“ ,,Ale pri jej pochovaní má byť predsa rodina, nie?“ nevzdával sa Magnetol. Hrobári prikývli. ,,No tak prečo nepočkáte na rodinu?“ začal dobiedzať Magnetol. ,,Aby sme ušetrili čas týmto vláčením Nikinej truhly.“ Magnetol sa rozplakal. ,,Prečo sa to len muselo stať?“ spytoval sa sám seba, zatiaľ čo hrobári odniesli truhlu na miesto. Vtedy prišla za Magnetolom Bajja a chytila ho za ramena, no potom si uvedomila, čo práve spravila, tak ho hneď pustila. Našťastie si Magnetol z toho rozruchu nič nevšimol. ,,Načo si prišla? Aby si videla ako sa trápim pre tvoju sestru Niki?“ začal jej tam nariekať Magnetol. Potom prišiel Luke, ktorý ho objal. ,,Bude to v poriadku, otec. Daj tomu čas.“ Udobroval ho Luke. ,,Otec? Takže on mal nejakú ženu. Ale to nemôže byť pravda, však majú skoro tak isto rokov.“ Začala premýšľať Bajja, keď uvidela Luka, ako sa tvári za Magnetolom, ale nič nepovedal. ,,Takže on to počul, no super. Zabudla som, že vie čítať myšlienky.“ Vtedy chytil Luke Bajju za ruku a vliekol ju dole brehom až nakoniec zastal za jedným domom. ,,Áno, počul som to. Teraz viem, že s Niki si bola naozaj sestra, lebo premýšľate rovnako. Nikto nemá toľko myšlienok ako vy dve. Vlastne už len ty. A Magnetol nie je môj otec, ale privlastnil si ma tak a mne to vôbec nevadí, že máme skoro tak isto rokov, chápeš? Nechcel som to vravieť pred Magnetolom, lebo teraz má veľmi zlé obdobie, tak by mu to mohlo uškodiť. Keby si bola Niki, tak by som ťa najradšej uniesol, no ty po prvé, nie si Niki a po druhé, bola by si nám na nič, pretože nemáš žiadnu nadprirodzenú silu. Stále to nechápem, ako to že má jedna silu a druhá nie?“ ,,Pretože naša mama je mutantka a otec nie, tak sa to rozdelilo aj medzi nás dve. A keďže bola Niki o 2 roky staršia, tak získala nadprirodzenú silu.“ Odpovedala mu jednoducho Bajja. Luke zostal prekvapený. Takéto niečo ešte nikdy predtým nevidel. ,,Ja som tiež od Magnetola o dva roky mladší, takže mám 23 a stále si pripadám ako jeho mladší brat. Len je to divné, že Niki mala presne takú istú vôňu ako ty.“ Zacítil Luke, keď prišiel k Bajji bližšie. Vtom sa jej myšlienky neudržali a začala rozmýšľať o sebe ako o mutantke. ,,On tiež cíti rôzne vône ako ja? Ja cítim tiež rôzne vône na stovky ďaleko, no svoju som ešte nikdy necítila. No neni to divné?“ Luke sa od nej oddialil a Bajja si uvedomila, čo práve spravila. Povedala mu, že je tiež mutantkou. ,,Je to divné, no pre mňa nie. Ja som mutant, takže ak aj ty cítiš vôňu stovky metrov ďaleko, tak musíš byť tiež mutantkou. A ak nie, tak to stovky metrov nebude, ale len pár metrov. Mám pocit, že niečo pred nami skrývaš a nechystáš sa to nikdy povedať.“ ,,Možno som to prehnala s tou vzdialenosťou, ale mutant nie som. Ale rada by som sa ním stala, aj keď neviem ako. Väčšina to má už od narodenia.“ Týmto Bajja presvedčila Luka o nej ako o človekovi, nie ako o mutantovi. Luke si Bajju premeral. ,,Dalo by sa to nejako zariadiť, aby si sa stala mutantkou. Povahu na to máš a určite by ti môj kamarát pomohol.“ Bajja sa zhrozila. ,,A čo je ten tvoj kamarát zač?“ spýtala sa. ,,Stal sa upírom, ale nie takým ako pozerávaš v televízií, ale taký, čo necicia krv, ale vpúšťa do teba jed, ktorý ťa zmení na mutanta. No je tu niečo, čo nikto nemôže vopred tušiť a to, že akým mutantom sa staneš.“ Bajja sa zhrozila. Ak sa jej ten upír zapichne do krku, odpadnú mu aj zuby kvôli tomu, že má kovovú krv. Ale na to teraz nemohla myslieť, lebo by ju zase Luke prekukol. V pravej chvíli tam za nimi prišiel Johny. ,,Choď od nej ďalej, Luke. Nechcem byť svedkom ďalšej vraždy, dobre? Čo tu vlastne robíte? Nemali by ste byť pri tom, ako zahrabávajú Niki? Alebo vám to je jedno?“ spytoval sa ich vyčítavo Johny. Luke sa ešte raz pozrel na Bajju a potom odišiel. Bajju chytil Johny pod pazuchu. Začal s ňou trepať a vyčítať jej veci, o ktorých ani nevedela. ,,Chceš, aby zistil čím si? Tebe nedošlo, že keď má taký skvelý čuch, že je upír? Áno, presne tak. On je tým jeho kamarátom, ktorý vie človeka zmeniť na mutanta. Kebyže vás nepočúvam za kríkom a neviem o čom sa bavíte, tak by bolo po tebe. Možno by ani nezistil, že už si mutantka, ale je to hrozne nebezpečné zvyšovať svoju silu, keď ani nevieš koľko jej máš.“ Potom Bajju pustil, ale ona sa z toho trasenia neudržala a padla na mokrú zablatenú trávu. Johny to zbadal a pomohol jej s ospravedlním vstať. ,,Prepáč. Nemyslel som to tak, len hrozne sa o teba bojím, že si ublížiš alebo ublíži niekto tebe. Luke je zatiaľ najnebezpečnejší mutant, akého poznám. Pre teba to nemusí byť tak, lebo tebe neublíži. Tebe jedine môže ublížiť Magnetol, tým že ťa ovláda.“ Vysvetľoval jej Johny. Bajja to pochopila a odpustila mu. Tak išli za ostatnými na cintorín, kde už čítali poslednú vôľu a zahrabávali hrob. Bajja si musela držať myšlienky na uzde, lebo keby čo i len sa zamyslela nad tým, ako by sa asi Magnetol tváril, keby zistil, že tá truhla je prázdna, hneď by to bolo pre Luka podozrivé. A keďže Bajja udržala svoje myšlienky a aj všetci X-meni, tak pohreb skončil dobre. ,,Ešteže nemáme kar, lebo moje myšlienky by som už rada pustila do svojej hlavy.“ Johny jej otvoril dvere na aute. ,,Už ich môžeš kľudne vypustiť.“ Povedal jej, keď za ňou zatváral dvere. Za niekoľko minút tichého cestovania zastavili pri Bajjinom byte. ,,Chvalabohu, že to mám za sebou. Ten celý pohreb bol vyčerpávajúci.“ Oznámila Johnymu, keď otvorila dvere na svojom byte a sadala si celá zničená na sedačku. Johny sa na ňu s úsmevom pozrel. ,,Nebodaj ťa ten pohreb zničil? Však teraz by si aj tak mala tráviť čas v truhle.“ povedal jej so smiechom, keď si sadal vedľa nej. Bajja sa naňho pozrela tiež s úsmevom a drgla doňho. ,,Ale nie. Som rád, že si tu. Kto by mi inak drgal do ramena a usmieval sa na mňa ako tisíc sĺnk na oblohe?“ opýtal sa jej a objal ju. Bajja mu objatie opätovala, keď vtom Bajji zaškvŕkalo v bruchu. Johny ju pustil. ,,Tu bude niekto hladný.“ ,,A čo mám robiť, keď ani obed nemáme?“ spýtala sa ho Bajja. Johny vstal zo sedačky a ťahal ju do jej izby. ,,Ty si sadni za notebook a rob tam niečo, ja zatiaľ spravím obed tak rýchlo, že sa ani nenazdáš.“ Usmial sa Johny a odišiel. Bajja si otvorila notebook a začala sa hrať, ale po chvíli ju to prestalo baviť, tak si ľahla na posteľ, že si trocha pospí, lebo sa moc nevyspala kvôli tomu pohrebu. ,,Kebyže Niki nie je mŕtva, tak by som povedal, že si Niki.“ Hovoril hlas v jej izbe. Bajja otvorila oči, uvidela na posteli sedieť Luka. Chcela kričať, no pridržal jej ústa. ,,Nekrič, nechcem aby o mne vedel Johny. Som tu kvôli tvojej premene na mutanta.“ Bajja pokrútila hlavou a Luke jej pustil ústa. ,,Ja už nechcem byť mutantkou. Johny sa o mňa bojí a to by mu pridalo viacej starostí.“ Luke sa zamračil a silno jej chytil ruku. ,,Ale ja nikdy nechodím niekde zbytočne. Premením ťa, či po dobrom, alebo po zlom.“ Pritiahol si jej ruku k ústam a vyceril svoje upírske zuby. Bajja začala kričať. Johny bol našťastie blízko, tak rýchlo otvoril dvere. Uvidel tam Luka, ako Bajji ide dať do ruky jed. Keď ho Luke zbadal, pustil Bajji ruku a odišiel odtiaľ. Johny k nej pribehol. ,,Nič ti neni? Dúfam že ťa nepohrýzol. Prečo si nekričala skôr?“ vyvalil na ňu Johny otázky, kým sa Bajja spamätávala z hrozného zážitku. Potom začala odpovedať. ,,Nemohla som kričať skôr, lebo mal ruku na mojich ústach a keď už mi ich pustil, tak som ho skúšala presvedčiť, že ja už mutantkou nechcem byť, ale on si nedal povedať. Zobral mi ruku a vedela som, že nič iné mi nezostáva, len dúfať, že započuješ moje kričanie a čo najrýchlejšie prídeš. Čo si aj prišiel. Ako je to možné, že tak rýchlo?“ ,,Práve som ťa išiel zavolať na obed. Tak ideme obedovať, nie?“ Bajja prikývla. Johny jej pomohol zdvihnúť sa z postele a vtedy zacítila vo vzduchu vôňu lahodného vyprážaného rezňa s ryžou. Prišla, čo najrýchlejšie do kuchyne, kde už bolo všetko pripravené. Sadli si za stôl a začali obedovať. Po obede sa premiestnili do obývačky, kde si sadli na sedačku a pustili si televízor, no nejaký zaujímavý film tam nešiel. ,,Teraz čo budeme robiť?“ spýta sa Bajja. Johny mykne plecami a prepne na M22. Čo v preklade znamená music čiže hudba a 22 je storočie. Bajju prekvapil Johnyho výber. ,,Hudobný kanál? Prečo si vybral práve ten?“ ,,Aby sme si mohli pozrieť nové pesničky, ktoré sme za tie posledné týždne nepočuli.“ Usmial sa na Bajju Johny. Sledovanie videoklipov ich zamestnalo na štyri hodiny. Potom Bajja zostala znova hladná, tak si išla zobrať niečo do kuchyne. Otvorila skriňu a zobrala si čokoládovú tyčinku Mambu. Zatvorila skriňu a vtedy započula známy Lukov hlas. ,,Ja sa vrátim.“ Bajja sa otáčala na všetky strany, no nikde ho nevidela, tak si pomyslela, že sa jej to len zdalo. Otvorila si tyčinku, zahryzla do nej, ale zdala sa jej inakšia ako predtým. Mala pravdu. V tyčinke niečo bolo, lebo po niekoľkých sekundách odpadla na zem. Johny započul nejaký treskot v kuchyni, tak sa rozhodol, že tam pôjde. Zrazu uvidel na zemi ležať Bajju. Prišiel k nej a skúsil jej tep. Srdce jej bilo, čím ďalej, tým pomalšie. Čo najrýchlejšie zdvihol mobil a zavolal do nemocnice. Skôr ako dorazila sanitka, prišla Lucy a profesorka X. ,,Čo sa jej stalo?“ spýtala sa Johnyho Xena. Johny jej ukázal tyčinku, z ktorej si predtým Bajja odhryzla. Xena si ju prezrela a s očami, ktoré vedeli hocijaký predmet určiť, z čoho je zložený. Uvidela v nej všetky látky, ktoré tam majú byť okrem jednej, ktorá tam bola pridaná o niečo neskôr. Xena sa zhrozila. ,,Našla som v nej látku, ktorá je určená pre normálnych ľudí a nie pre mutantov.“ ,,Látka? Určená pre ľudí?“ Johny sa zhrozil. ,,Čo je to za látku?“ spýtal sa vystrašene. ,,Táto látka tam ani pôvodne nemala byť, ale Luke jej ju tam musel pridať. Musel jej tam pridať jed, ktorý premení normálneho človeka na mutanta. A keďže Bajja je už mutant, tak nevieme, aké to bude mať následky. Môže na to dokonca aj zomrieť.“ Keď túto vetu Xena dopovedala, Johny sa hodil pri Bajju a začal spolu s Lucy plakať. ,,Musíme už ísť, Lucy. Prichádza sanitka.“ Chytila Lucy sa ruku a spolu sa preniesli na miesto, odkiaľ prišli. Johny tam stále nariekal. ,,prepáč, že som na teba nedal väčší pozor. Nevedel som, že Luke je taký bystrý a dá ti ten jed do jedla. Kebyže to viem.“ Vtom sa Bajja otočila smerom k Johnymu. ,,Neboj sa, prežijem to, len musíš veriť.“ Johny bol z jej slov prekvapený. Myslel, že za chvíľu zomrie, no ona sa spamätala. ,,Dobre, budem veriť.“ Usmial sa na ňu spoza slzy Johny. Vtedy zazvonili na dvere sanitári a odniesli Bajju do sanitky. Johny zomkol dvere a odišiel spolu s nimi. Sanitka húkala po všetkých uliciach, aby bola čo najrýchlejšie v mutantskej nemocnici, lebo bola pravdepodobnosť, že Bajja to neprežije. Doktor sa spytoval Johnyho, čo sa stalo. Johny mu všetko vysvetlil, no radšej nepovedal meno, kto jej to spravil, lebo by ho Magnetol zabil, aj keď proti nemu nemá žiadnu silu, ale má silných kamarátov, tak to radšej nebude riskovať. O niekoľko minút prišli do nemocnice. Bajju rýchlo priviezli na vozíku do Ambulancie upírov, kde jej museli zistiť, ako silný jed to je. Ak by bol príliš silný, je malá pravdepodobnosť, že prežije. Johny ju čakal v čakárni, lebo pri pohľade na Bajju mu vždy prišli slzy do očí. Za hodinu bola vonku aj s výsledkami. ,,Mám pre vás dobrú aj zlú správu. Tá dobrá je, že Bajja bude žiť a tá zlá.“ Johny sa usmieval, lebo jeho Bajja bude žiť, no nepozdávalo sa mu, že doktor je dlho ticho. Doktor tú správu ešte stále predychával. ,,A tá zlá je?“ spýtal sa ho natešený Johny. ,,Tá zlá správa je, že Bajja bude mať pridaných ďalších päť síl.“ Povedal mu doktor. ,,To neni až tak zlé. K jej trom silám to neni nič.“ Odpovedal doktorovi kľudne Johny. ,,Tri? Nie, nie. Bajja nemá len tri sily. Má štyri sily a k tomu ešte tých päť. Spolu deväť. Môžem vám ich aj vymenovať. Nezničiteľnosť, kovové pazúry, rýchle bežanie, ovládanie vody, vzduchu a počasia, lietanie, pohybom ruky vie niekoho alebo niečo zmraziť a posledná sila je najhoršia. Bajja sa stala upírkou, presne ako ten, čo ju otrávil. Najhoršie na tom je, že ju to bude ťahať za ním, lebo je to jej druh. Musíme ju tu nechať aspoň na týždeň, aby sme jej vstrekli protijed. Všetky sily jej ostanú okrem toho, že bude upírkou a ten týždeň ju budeme sledovať či to zaberá.“ Johny prikývol. ,,Tak sa mám sem vrátiť až za týždeň? Takú dlhú dobu bez nej nevydržím a ešte k tomu je vo veľkom nebezpečenstve, lebo ju chce dostať Magnetol a hlavne jeho kamarát Luke, ktorý ju aj premenil.“ Doktor sa zamyslel nad Johnyho slovami a potom sa pozrel na Johnyho, ktorý na doktora skúšal psie oči, aj keď nevedel, prečo to robí. ,,No dobre. Mám taký nápad, že pridelíme vám lôžko pri Bajji, ale dávajte si na ňu teraz pozor. Časom to bude lepšie, len teraz bude cítiť aj vašu krv a to ju bude k vám lákať. Bude sa chcieť do vás zahryznúť a vysať vám krv. Pomaly si bude zvykať, no aspoň dva dni buďte v strehu a nepribližujte sa moc k nej, dobre?“ spýtal sa ho doktor. Johny prikývol. Doktor ho zobral za Bajjou a ukázal mu jeho lôžko, kde bude spať. Johny vošiel dnu a doktor ich nechal osamote. Johny sa približoval pomalým krokom k Bajjinej posteli a sadol si na ňu. Bajja sa k nemu otočila, Johny uvidel jej bledožlté vysmädnuté oči. Trocha sa oddialil, aby naozaj naňho nedostala chuť a nezahryzla sa. ,,Čo tu robím? Kde to som?“ spýtala sa Bajja Johnyho. ,,Si v mutantskej nemocnici, pretože tá tyčinka, do ktorej si zakusla bola otrávená mutantským jedom. Ten, čo má v sebe Luke. Keďže si už mutantka, tak to zaúčinkovalo dosť silno a preto si odpadla. Skôr povedané, že si zomierala. Našťastie ťa včas zachránili doktori a budeš žiť, len si dosť silná mutantka. Máš deväť síl a z toho je jedna nebezpečná pre teba a všetkých okolo teba.“ Bajja zostala prekvapená. Tak preto pred kusnutím tyčinky počula Luka. ,,A čo je to teda za nebezpečnú silu?“ ,,Luke ťa premenil na to, čím je on, teda na upíra. Preto je to dosť nebezpečné, lebo ťa to bude ťahať dosť k nemu, pretože je ten istý druh.“ Vysvetľoval Bajji Johny. Povedal jej všetko, čo mu povedali doktori. Bajju to najskôr prekvapilo, potom vystrašilo a nakoniec nadchlo, pretože ju vyliečia z tej upírskej choroby. Johny potom nachvíľu odišiel a nechal tam Bajju samu. Všetko bolo v pohode, keby neprišiel Luke za ňou. ,,Tak čo moja upírska nevesta?“ spýtal sa Bajji. ,,Upírska nevesta? Si sa zbláznil?“ ,,Nezbláznil, len keď prídem bližšie budeš si to aj ty myslieť, neboj sa.“ Usmial sa na ňu Luke. Prešiel k Bajji o dva kroky bližšie a Bajji ešte viac zbledli oči. Sadol si k nej, priblížil sa tvárou k jej tvári a nosom ju ovoňal. ,,Voniaš krajšie ako minule.“ Bajja sa usmiala. ,,Ty tiež voniaš krásne.“ Luke sa priblížil s perami k nej a chcel ju pobozkať, keď do izby vtrhol Johny. ,,Čo tu robíš?“ Luke sa hneď postavil a oddialil sa od Bajji, aj od Johnyho. Keďže bol Luke ďaleko od Bajji, znova jej stmavli oči na pôvodnú farbu a vtedy si uvedomila, čo sa práve stalo. ,,Ukľudni sa, Johny. Neni to tvoje dievča, tak ju môžem pobozkať, no nie?“ spýtal sa ho. ,,Nie, nemôžeš. No a čo, že Bajja neni moje dievča, ale omámil si ju svojou vôňou, takže nemohla vedieť, čo robí. Vypadni odtiaľto, Luke! Nech ťa tu už nevidím!“ kričal Johny na Luka, ktorý sa mu usmieval do očí. ,,Však mi sa ešte stretneme.“ Pošepkal mu vysmiato Luke. Johny stratil nervy, chytil ho za rameno, vytiahol ho von pred izbu a pred nosom mu zavrel dvere. Luke sa mu ešte raz zasmial do očí a odišiel. Bajja z toho bola stále trocha mimo. ,,Nič ti nespravil okrem toho, že ťa chcel pobozkať?“ ,,Nie, neboj sa. Ale keď som nebola omámená jeho vôňou, tak mi povedal nevesta.“ ,,Aha. To znamená, že preto ťa premenil, lebo ťa chce mať za svoju ženu a keďže je upír, tak by to nezvládol, kebyže máš sladkú vôňu krvi. Takže sa nemusím ani pýtať, prečo tu bol. Bol tu za tebou, aby ťa dostal. Tvoja druhá polovica bude po ňom vždy túžiť, keď sa k tebe priblíži. Ale zajtra ti dajú protijed, tak to musíš vydržať ten deň.“ Povedal jej Johny. Sadol si na svoju posteľ, aby sa nemusel báť, že ho Bajja uhryzne. Potom sa pozrel na ruku na hodinky a začudoval sa. Bajja sa naňho pýtavo pozrela. ,,Predstav si, že už je kopu hodín. Je osem hodín večer. Teraz, keď si upírkou, tak nebudeš spať, no ja vydržím ťa strážiť celú noc, ale potom si aj ja poležím také tri hodinky, dobre? Aby som načerpal trocha sily. Vtedy ti asi dajú ten protijed, tak ťa nechám v rukách doktorov.“ Zasmial sa Johny. Bajja prikývla, Johny pustil televízor, ktorý mali na izbe a pozerali ho celú noc. Nadránom okolo siedmej hodiny sa začali rozprávať o svojich životoch, ale pre Johnyho o tom bolo veľmi ťažké hovoriť. ,,Koľko rokov si mal, keď si sa stal mutantom? A vlastne aké to máš sily?“ spýtala sa. ,,Mal som presne 20 rokov, keď sa to stalo. Moja priateľka s ktorou som už dva roky chodil bola napadnutá Lukom. Pohryzol ju a stala sa tiež upírkou. Zacítila moju krv a vysala mi ju, no našťastie našla ma profesorka Xena a dala mi život, lenže jedna vec sa vtedy zmenila. Xena sa ma spýtala, či mi nebude vadiť, že sa stanem mutantom, ak ma zachráni. Mne to nevadilo, len som chcel aby som bol ešte nažive. Vrátila mi krv, ale nie obyčajnú. Dala mi krv mutanta menom Jake, ktorý zomrel presne hodinu predtým ako ma našli. Jeho krv bola úplne normálna, akú majú všetci ľudia. No keď som ju ja dostal, zmenila sa na vodu. A teraz ti odpoviem zároveň aj na tvoju druhú otázku. Moje sily sú elektrické šoky, čo už vieš od Luka a zmenenie na vodu, pretože mám v žilách vodu. Preto sa ma aj Luke bojí. Keďže som mal nadprirodzené sily, tak ma napadlo, že mu to pôjdem vrátiť. Prišiel som teda za ním. On vycítil, že som mutant, ale nebál sa ma. Najprv sme sa rozprávali, potom ma dvaja jeho kamaráti chytili za obidve ruky, takže som sa nemal ako brániť. Keďže som sa vedel premeniť, tak som skvapalnel a zmenil sa na vodu. Nevedeli ma chytiť, tak to vzdali a nechali ma. Keď som sa premenil naspäť, chcel na mňa Luke zaútočiť ako upír, ale ja som mu dal elektrický šok, tak odvtedy je taký krotký pri mne, lebo vie, že proti mne nemá šancu. Asi preto ma povolali, aby som ťa strážil, lebo som dosť silný, ale teraz si ty silnejšia.“ Usmial sa na Bajju Johny. Bajja sa tiež naňho usmiala a vyplazila jazyk. ,,To, čo malo byť?“ smial sa Johny. ,,A vlastne teraz máš koľko rokov?“ spýtala sa ho. ,,Mám 24. Ale to ubehlo, pripadá mi to, ako včera, čo som premohol Luka.“ Usmieval sa Johny na Bajju. Odbilo deväť hodín, práve Johny spal, keď prišli do Bajjinej izby doktori. Bajja hneď ucítila závan obyčajnej krvi a jej oči viditeľne zbledli. Doktori to videli a preto jej dali inhalačný prístroj, aby ich necítila. Po chvíli zacítila len malé pichnutie injekčnou striekačkou, v ktorej sa nachádzal protijed. Pozorovali ju dve hodiny, ale nič sa nedialo, tak zobudili Johnyho, ktorý bol čerstvo vyspatý, aby ju strážil. Dali jej dole inhalačný prístroj a odišli. Celé hodiny sa nič nedialo, až kým sa Bajja nepohla. Začali ju bolieť kosti a všetky žily. Mykala sa, aby tomu trocha povolila, no nepomáhalo to. Johny to videl, no podľa doktorov to tak účinkuje. Johny sa na to nemohol dívať a odišiel z izby. Počul Bajjine pazúry, ako škrábu na vankúše. Nemohol to ďalej počúvať a tak vtrhol do izby a chytil ju za ruku. Pozrela sa naňho. ,,Čo mi je? Všetko ma bolí.“ Pýtala sa ho Bajja. Johny tiež rozmýšľal, ale zrazu to ustalo. Bajja vydýchla a ruka, ktorú držal Johny padla. Johny sa na ňu pozrel, ale žiadne známky života. Bajja bola mŕtva. ,,To nemôže byť pravda, však prežila toľko toho, musí prežiť aj toto.“ Rozmýšľal nahlas Johny. Zrazu Bajja chytila dych a ožila. ,,Žijem?“ spýtala sa. ,,Áno, žiješ.“ Odpovedal jej natešene Johny. Bajja sa zarazila. ,,Cítim ešte stále ľudskú krv, no nemám na ňu už takú chuť.“ Johny jej prikývol. ,,Však je to na tebe vidieť, lebo už nemáš tie upírske, ale krásne zelené oči.“ Usmieval sa Johny. Bajja sa cítila omnoho lepšie ako posledné dva dni. Potom prišli doktori, uvideli jej normálnu farbu. ,,Nemôžem ísť domov? Verím Johnymu, že ma ochráni.“ Doktori prikývli, pustili ju domov, len s podmienkou, aby pri nej spal Johny cez noc, lebo ten upír môže prísť aj vtedy. Bajja bola rada, že prišli konečne domov. Prichystala posteľ pre Johnyho v jej izbe a potom zašli do mesta na obed. Dali si pizzu, keďže na nič iné nemala dnes chuť. Po troch hodinách prechádzania sa v meste zazreli veľké hodiny, ktoré ukazovali presne 17 hodín. Ale to nebolo všetko. Na vrchu tých hodín stál človek, ktorý chcel skočiť a zabiť sa. Johny to bral z hľadiska Bajji, že keby skočil, tak by tam bola kaluž krvi a to možno by Bajja nezvládla sa ovládnuť, preto chcel odísť, no Bajja nechcela. Johny sa teda díval hore, zatiaľ čo Bajja rozmýšľala. ,,Nemôžem to nechať len tak. Idem ho zachrániť.“ Johny ju chcel zastaviť, ale bolo neskoro, Bajja bola preč. Mužovi sa pošmykla jedna noha. Johny bežal a hľadal Bajju. Po chvíli ju našiel. ,,Johny, poraď. Ako ho mám zachrániť?“ Johny mykol plecami. Stále len premýšľal nad Bajjinou ochranou, ale potom mu to došlo. Teraz tu nejde o Bajju, ale o toho muža. Musí ho nejako zachrániť, ale ako? Nakoniec mu niečo prišlo na um. ,,Máš silu vetra, no neviem ako to využiješ, lebo ešte to nevieš ovládať.“ Povedal jej Johny. Bajja premýšľala, ako by mohla využiť tú silu? Zrazu len počula krik muža, pretože padal. Bajja nemala čas na rozmýšľanie a musela konať. Zamerala svoj zrak naňho a pokúšala sa ho udržať vo vzduchu a pomaly dať na zem, čo sa jej aj podarilo. Johny len kukal, ako to Bajja zvládla. ,,Výborne.“ Zablahoželal jej Johny. Vtedy sa všetci otočili smerom k Bajji, pretože počuli ako jej Johny blahoželá. Bajja sa začala červenať, lebo bola stredobodom pozornosti. Vtedy zo zeme vstal ten muž a podišiel k Bajji. ,,Ďakujem neznáma hrdinka. Zachránila si mi život. Až keď som vyšplhal na vrch, zamyslel som sa a povedal si, že je to hlúposť, no zrazu sa mi pošmykla noha a potom som sa už neudržal na tej druhej, tak som si pomyslel, že čo sa má stať stane sa.“ Muž jej poďakoval ešte najmenej 10x, kým sa rozlúčili. Nakoniec sa všetok dav rozišiel a Bajja išla pokojne s Johnym domov. ,,No neni to úžasné zachrániť človeka?“ spýtala sa Johnyho, keď otvárali dvere. ,,Je.“ Odpovedal jej, potom zažal a obidvaja zostali vystrašený. Celý byt bol rozhádzaný, ako keby tam niekto niečo hľadal. ,,To neni možné!“ vystrašene povedala Bajja. Johny prikývol. ,,Ale je to možné. Práve teraz. Všetky oblečenia sú tu povyhadzované.“ Bajja pozbierala oblečenie ležiace na podlahe, no všimla si, že sú to len Johnyho veci. Povedala to Johnymu, aby sa nad tým zamyslel a aj Bajja rozmýšľala. Nakoniec obidvoch napadlo to isté. ,,Luke!“ zakričali obidvaja naraz. Vtom sa Luke vynoril spoza kuchynského rohu. Johny sa naňho nahnevano pozrel a Luke sa na to usmial. ,,Ako si si mohol dovoliť, prísť do nášho bytu a porozhadzovať mi veci!“ kričal Johny. ,,Prepáč, Johny, ale nedal si mi na výber. Prekazil si mi moju prvú pusu s mojou nevestičkou a to som ti neodpustil. Ale možno si neni nahnevaný kvôli rozhádzaným veciam, ale kvôli tomu, že ti znova kradnem priateľku.“ Zasmial sa na Johnym Luke. ,,To neni pravda!“ obraňoval sa Johny. ,,Ako to vieš, Luke?“ spýtala sa ho Bajja. ,,Viem predsa čítať myšlienky a viem, čo si myslí. Jediné, čo si myslí je, že je do teba, ale keď ho nechceš, tak ti nebude kaziť život. Ale ty ho nechceš, však Bajja?“ spýtal sa Luke Bajji. Začala premýšľať, no vedela, že jej myšlienky bude počuť Luke, tak radšej nepremýšľala. ,,Ešte neviem, lebo si nehľadám chalana.“ Odpovedala mu bez rozmýšľania Bajja. Johny si vydýchol, ale Luke sa ešte väčšmi usmial. Pozrel sa na ňu. ,,Takže ti nebude vadiť, ak budeš moja nevesta, však?“ spýtal sa jej vysmiaty Luke. ,,Bude mi to veľmi vadiť.“ ,,Naozaj?“ spýtal sa a prišiel k nej bližšie. Vtedy Bajja ucítila Lukovu vôňu a znova sa zmenila na tú upírku, ktorá túžila po Lukovi. Vôňa ju omámila a podišla bližšie k Lukovi. Johny si toho hneď všimol. ,,Odstúp od nej!“ ,,Nie, Johny! Neodstúpim! Tentoraz nie. Mám svoju lásku a tú mi nezoberieš.“ ,,Nevšimol si si, že ťa nechce pravá Bajja, ale upírka, na ktorú si ju premenil?“ ,,Všimol, ale mne to nevadí. Preto musíme byť stále pri sebe, že áno Bajja?“ Bajja prikývla, Luke prišiel k nej a vzal ju za ruku. Pozrel sa na Johny, ktorý chcel zakročiť. ,,Nenamáhaj sa, Johny. Bude to len jedna pusa.“ Usmial sa Luke. Johny vedel čo to znamená, no zabudol to povedať Bajji, takže to nevedela. Ak Bajja ako upírka pobozká Luka, bude po ňom vyše túžiť než predtým. To normálna Bajja nemôže ovplyvniť. Luke sa pohol s tvárou k jej a pobozkal ju. Johny zamrzol, nevedel čo má robiť. Potom ho niečo napadlo, ale nemohol to premyslieť, pretože Luke by to počul. Premenil sa na vodu a premiestnil sa medzi nich. Potom sa premenil späť a odhodil ho od Bajji. Luke dopadol na tvrdý stôl, ktorý sa pod ním nezlomil. ,,Ja sa vrátim.“ Povedal naposledy Luke a zmizol. Bajja sa vrátila do pôvodného stavu a nevedela, čo sa stalo. ,,Je to ešte horšie ako predtým. Luke ťa pobozkal a teraz budeš po ňom túžiť, aj keby bol len v tomto byte.“ Bajja sa zhrozila. ,,Pobozkala som Luka? To snáď nie!“ pomyslela si Bajja. ,,Čo budem robiť? Nemôžem tu zostať, lebo sem stále bude chodiť. Budem musieť asi opustiť mesto.“ Johny pokrútil hlavou na nesúhlas. ,,,Tak čo iné?“ ,,Pôjdeš na pár dní do Xeninej školy spať, tam ťa nenájde a po tom týždni budeš mať na stenách ochranný štít, cez ktorý nebudú môcť prejsť.“ Odpovedal jej na otázku Johny. Bajja súhlasila a zabalila si všetky potrebné veci. Johny si zobral len kľúče od auta, čo Bajji bolo čudné. ,,Ty si nič neberieš?“ spýtala sa ho, Johny sa usmial. ,,Nejdem s tebou, iba ťa tam odveziem. Musím dávať pozor na náš byt, aby nič nezobrali odtiaľ tí robotníci. Neboj sa, budem za tebou chodievať.“ Povedal jej usmiato Johny, zamkol dvere od bytu a nasadli do auta. Odviezol ju k dverám Xeninej školy, kde už Xena čakala na nich. Nachystala jej izbu a spolu sa navečerali, potom musel Johny odísť, lebo bolo neskoro a bol unavený. Aj Bajja a profesorka išli spať. Na ďalší deň Bajja vstala skôr ako inokedy. Prešla do kuchyne popri Xeninej izby potichu, aby ju nezobudila. V kuchyni si našla vločky a zaliala ich s mliekom. Mlieko vrátila na pôvodné miesto. Potom šla zobrať misku, v ktorej boli, aby ich zohriala. Lenže keď ich zobrala boli horúce. ,,Ako je to možné?“ spytovala sa v myšlienkach sama seba Bajja. ,,Dobré ráno.“ Pozdravil ju malý chlapček, ktorý tam chodí tiež do školy. Bajja sa ho nezľakla až tak, lebo bola zvyknutá. ,,Ahoj.“ Odzdravila ho potichu. ,,Spravíte aj mne raňajky, prosím? Už som hore celé dve hodiny a hrozne mi škvŕka v bruchu. Nemusíte ich ohrievať, ja si ich ohrejem sám.“ Hovoril jej chlapček. Bajja zobrala ďalšiu misku a urobila mu raňajky. Spolu sa naraňajkovali, no potom Bajja niečo zacítila. Chlapček si to všimol, že spozornela. ,,Čo sa deje?“ spýtal sa jej šeptom. ,,Niečo som zacítila, no neviem si spomenúť odkiaľ tú vôňu poznám.“ Potom si spomenula. ,,Už viem. Tá vôňa je upíria. Z kade môže ísť.“ Chlapček sa zasmial. ,,Upírska vôňa ide zo mňa, lebo som upír. A keďže aj ja cítim také vône, tak cítim tiež upírku a myslím, že si to ty.“ Usmial sa, Bajja prikývla. ,,To ma je tak cítiť?“ prikývol. ,,Áno je. Ale musím ti niečo povedať. Na teba budú upíri lietať, lebo nemáš zvyčajnú vôňu krvi, máš ju hrozne sladkú.“ Bajja mu chcela povedať jej tajomstvo, ale ledva toho upíra pozná, tak si to nechá na inokedy. Keď práve dojedli, prišla tam Xena. Chlapček ju pustil si sadnúť a Xena sa naňho usmiala. ,,Pani profesorka?“ začal chlapček. Bajja len dúfala, že nič o nej nepovie ako napríklad, že mu spravila jesť. ,,Bude teraz našou novou učiteľkou, táto upírka?“ Xena sa otočila a pozrela sa naňho. ,,Táto upírka sa volá Bajja a ak chce tak môže byť učiteľkou v ďalšom školskom roku, len si musí vybaviť jednu ťažkú situáciu, dobre?“ chlapček prikývol a odišiel preč. ,,Ten tvoj nový kamarát sa volá Mike. Jeho otec sa volal Jake. Lenže zomrel a jeho krv putovala do Johnyho tela, tak ho považuje za svojho otca. Ešte ti, ale musím niekoho predstaviť. Možno si na ňu zabudla, alebo ja neviem, ale nevideli ste sa aj päť rokov.“ Bajja spozornela. Xena vstala od stola a ukázala jej, aby išla za ňou. Schodmi vyšli až na najvyššie tretie poschodie, kde boli učitelia tejto školy. Prišli na koniec chodby k izbe číslo 201. Zaklopali na dvere a otvorili ich. Vo vnútri bolo len jedno dievča, pretože ostatné išli do tried sa pripraviť na učenie. Toto dievča sa nepripravovalo, lebo mala na starosti hodinu kúziel, ktorá musela prebiehať vonku. Keďže dnes pršalo, tak sa hodina zrušila a ona mala voľno. Keď dievča uvidelo vo dverách Xenu, vstalo v pozore. ,,Posaď sa, Selly. Toto je Bajja, kedysi sa volala Niki. Pamätáš si na ňu?“ Selly sa začala smiať. ,,Jasné, že si na ňu pamätám.“ Prišla ku Bajji a objala ju. Bajja jej objatie opätovala a tiež si spomenula na svoju sesternicu. Xena ich nechala o samote a oni si všetko povedali. Keď ich v roku 2178 napadli roboti, stratila sa a myslela si, že s rodičmi odišla. Nakoniec to bolo tak, že roboti zabili jej rodičov. Ona našťastie mala čarodejnícku silu a preto sa obránila, potom ju našli X-meni a odvtedy v Xeninej škole učí. Keď sa dorozprávali, vyšlo slnko a Selly vedela, že hodina kúziel neodpadla a musí a pripraviť. Selly sa s Bajjou dohodla, že keď skončí hodiny kúziel, tak jej zaklope na dvere izby a pôjdu sa prejsť po záhrade Xeninej školy. Bajja mala štyri hodiny na to, aby niečo robila, no nič ju nenapadalo. Tak zavolala Johnymu, či by nemohol prísť. Johny súhlasil, ale príde až za hodinu. Dovtedy Bajja bola na svojom notebooku a písala kamarátom. Potom jej začal písať Ekul, Bajja nevedela, kto to je, ale zdal sa jej milí. Bol to tiež mutant, ale svoje sily nechcel napísať. Pýtal sa jej kde je, čo robí, či sa tiež nudí tak ako on. Bajja mu napísala, že je v nejakej škole, kde posledné dni
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
25. 8.augusta 2016 17:29
Pičovina.
Napíš svoj komentár