Na čo žijeme keď, aj tak raz zomrieme? Na čo si budujeme život , keď raz aj tak oň prídeme? V čom je teda zmysel môjho života? Prečo nie sme večný? Už viem! Zrodila som sa z lásky ako slza. Zalievam tvoje oči radosťou. Kotúľam sa po tvojom lícia padám a padám až na tvoje sladké pery. Ty ich otvoríš a povieš: “Ľúbim Ťa“
Zomieram s myšlienkou , že zmysel môjho života bol zomrieť v objatí tvojich pier!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár