Myslíš, že ma to bolí? Hm.. absolútne nie. ---milujem ťa, irónia---
Držím sa. A budem ešte dlho. Ak si už zabudol.
Nečudovala by som sa.
Potrebujem ťa. Stále. Moje záchranné koleso. Držím sa ťa bez prestávky. A tebe to nevadí. Čo ma udivuje.
Idem.
Len tak po chodníku. Odkopávam kopy suchého lístia. Niekedy mi pristanú vo vlasoch. S úsmevom si ich vytiahnem. Poprezerám.
A odhodím.
Napadlo ma: Odhodil si ma aj ty? Alebo ti hralo šťastie do karát? A vďaka tomu to nazvať "odhodením" nemôžeš.
Nevadí. Myknem plecom. Utriem slzu.
Idem ďalej. Práve okolo garáže. Pracuje tam nejaký chlapík s veľkou prilbou na hlave. Z garáže vylietajú iskry.
Pýtam sa: Aj medzi nami to iskrilo? Alebo to bola moja bujná fantázia?
Uspokojím sa s odpoveďou "Neviem".
Odhodím kučeravý prameň z tváre. Tajne predstavujem, že si to urobil ty. Ale nikomu to nehovor.
Nezastavila som sa. Stále idem. Niekde preč. Niekde, kde ujdem pred myšlienkami.
Tmavú uličku ožiarili svetlá auta. Zakrývam si dlaňou oči. Oslepujú ma. Schovávam sa pred nimi.
Dávam ti otázku: Tiež moja prítomnosť ožiarila tvoj život? Oslepila ťa sila mojich prenikavých očí?
Zmierim sa s odpoveďou, ktorú nedostanem.
Áno, "zmierim".
Prechádzam sa. Už dlho. Zaspávam. Ani to ma neprehovorí zastať a ísť domov.
Okolo mňa prešiel zamilovaný pár. Držia sa za ruky. Pousmejem sa. Zdvihnem hlavu k oblohe. Zhlboka sa nadýchnem a počujem tie krásne slová.
Ľúbim ťa.
Už sa ťa nechcem pýtať. Ani na tie krásne slová.
Len chytám teba, záchranné koleso, a bez slov doplávam domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár