A vytvárajú vo vás ešte väčší guláš?
Keď vás každá maličkosť rozplače?
Donúti premýšľať nad tým, čo ste zle urobili, robíte alebo urobíte?
Vyvoláva pocit beznádeje? Hlbokej. Hlbšej než Mariánska priekopa. Radšej zaťnem zuby, prižmúrim oči, prinútim sa neplakať a dúfať, že sa to zlepší. Aspoň v kútiku srdca. Aspoň s malou snahou viery. Tej, ktorá je v každom. Nepominuteľná sila. Využívajúca sa každý Boží deň.
Ležím zmorená. V posteli, ktorá si toho so mnou prežila veľa (a neboj sa, bude toho ešte viac).
Pýtam sa: Prečo stále riešim minulosť? Prečo som hlavou v budúcnosti? Prečo nežijem v prítomnosti?
Ale kto mi odpovie? Na mojich milión otázok? "Pár" nezodpovedateľných..
Viem, že by som to mala byť ja. Odo mňa závisí všetko v mojom živote. Som si toho vedomá. Som strojcom vlastného šťastia. Lásky. Budúcnosti.
Ja to viem. Viem. A ešte raz. Viem.
Ale to mi nestačí.
Potrebujem facku. Padnúť na kolená. Cítiť dno.
Aby ma to nakoplo zmeniť.. Proste zmeniť to, čo potrebujem a to, čo zmenu potrebuje.
..Občas je únavné čakať na prichádzajúceho fackára menom život. (smile)
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
thrwtchr
9. 11.novembra 2014 23:39
Napíš svoj komentár