Ako sa mám po tom všetkom cítiť ja? No bohužiaľ, na toto sa ma v mojej rodine nik neopýta, to by bola zbytočnosť, všakže?

Vždy som túžila mať rodinu. Takú ozajstnú. Možno aj preto som pozerala seriál "V siedmom nebi". Viem, že bol nadnesený a príliš idealistický...ale...bolo v ňom niečo, čo som nikdy nezažila. Fungujúca rodina.

Začala by som tým, že o mojom otcovi nemám "ani chýru ani slychu". Už skoro 2 roky jednoducho pre neho neexistujem. Neviem kde a ako žije, možno má novú rodinu, možno na mňa občas myslí, možno nie, možno, možno, možno. S mojou mamou sa rozviedli a ona si našla nového manžela. Kvôli nemu začala "nový život" v úplne cudzom meste, bola do neho zmagorená a nedbala na to, že sa nikomu z rodiny nepáčil. Nepočúvla ani vlastnú dcéru - mňa - ktorá som ju prosila, aby si to rozmyslela. Odišla. Vytrhla ma od celej mojej rodiny, kamarátov a všetkých, ktorých som mala rada a priviedla ma na úplne nové miesto. Vraj nám tu bude dobre.

Nebolo, lebo jej "nový život" sa zvrtol. Otehotnela a mala dcéru. Bohužiaľ, až vtedy si začala uvedomovať, že muž, ktorého si vzala je psychický chorý človek. Psychicky týral aj ju, aj mňa. Mala som 9 rokov, nevedela som sa brániť, a ak by sa to nebolo vyriešilo, bola by som dnes s najväčšou pravdepodobnosťou v ústave. Bola som na tom veľmi, veľmi zle. Mama sa spamätala a vyhnala ho z bytu. Mysleli sme si, že sa peklo skončilo. Prisahala mi, že si ďalšieho chlapa v živote do domu neprivedie. A klamala mi.

Spoznala totiž "čaro a anonymitu" internetu. Spoznala Belgičana, ktorý žije už dlho na Slovensku. Zaľúbila sa a odrazu nebola doma. Prvý večer, druhý, tretí. Ja som samozrejme bola doma so sestrou. Vraj za "to všetko, čo pre mňa urobila" si to zaslúži.

Ako to však chodí, z chlapa sa vykľul kurevník a odkopol ju. Problém? Kdeže. Veď na internete je toľko, toľko chlapov. Spoznala tak ďalšieho a chodí s ním už 3 mesiace. Trávi s ním skoro každý večer a ja už nevládzem.

Nevládzem jej povedať nech sa nechová ako malé decko. Že má dcéry, ktoré ju potrebujú. Že už to nezvládam, kryť jej úlety a puberťácke správanie. Trápi ju to? Vôbec. Veď ona má svoj život a ten môj zatiaľ uteká deň po dni.

Je jasné že človek nemôže mať všetko. Ak však nemá fungujúcu rodinu, veľmi ho to ovplyvní. Myslím si, že aj na celý život. Vymenila by som čokoľvek za pocit, že ja nie som jednou z tých ľudí...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
d170  28. 6. 2008 21:03
Veru, mať fungujúcu rodinu, najmä v detstve, je veľmi dôležité pre dalši život človeka.

žial, ani ja som ju nezazžila
 fotka
d170  28. 6. 2008 21:03
*nezažila
 fotka
hajzelodkosti  28. 6. 2008 21:09
Mno vies aj toto vidim v niektorych babach presne toto taketo drbnute spravanie...nehovorim nech si najde chlapa, ale normalneho treba spoznavat a nie hned hop chcem ta a presne to robia niektore baby je fesak a chcem ta lebo je fesak vobec nemysli nato ze moze byt uplny kreten, ale moze byt aj fajn nehovorim...drz sa a bojuj, zivot je svina a musis sa mu postavit celom a ist dopredu nesmie ta to zlomit.
Napíš svoj komentár