stále ostávame v brlohu. spolu. celé dni ležíme a je nám hej. varíme. zjeme. /ty zješ aj za mňa, lebo ja už ani nejem/. steny brlohu sú červené a všade je veľa svetla. celú noc ležím na tvojom medveďom chrbte a nespím.
o 9:30 páliš absint. nechcem. je to jedna z posledných nocí. možno budú trvať ešte roky, ale každá bude jedna z posledných.
tancujem s medveďom.
s medveďom sa tancuje ľahko. stúpim na medvedie tlapy a nechám sa unášať v rytme rozladených bás. spájame naše rany, a modriny mám zrazu všade. pre nás je ešte stále december, ešte stále pokračujeme v zimnom spánku. a aký má zmysel spať v medveďom brlohu, keď vieme, že nikdy, už nikdy nebudeme naozaj blízko? moja krv prúdi v tvojej, ale môj mozog pláva inde. raz som ťa zobrala do svojho vodného sveta. nepáčilo sa ti tam. bodaj by, všetky tie zavarené dušičky zatratencov. takých ako ja. chcel si ma vytiahnuť. chcela som ostať. tvoje oči. akvamarínový svet. nemôžem ťa stiahnuť do akvamarínového neba, teba nie.
akoby nás zrazu oddeľovalo jedenásť vesmírov.
jedno z posledných rán s absintom, komármi a balkónom dokorán.
budeš tu so mnou, aj keď začne svitať?
budeš tu, aj keď všetko odíde?

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  24. 8. 2018 16:03
Ja tu pre teba budem vždy
 fotka
aventine  24. 8. 2018 22:21
@antifunebracka si robíš srandu zo mňa
 fotka
antifunebracka  26. 8. 2018 00:23
nrbm
Napíš svoj komentár