Prišli sme do triedy a sadli sme si na naše miesta. Z lavice pred nami sa k nám otočil Mišo, náš spoločný kamarát. Keď má Michal za kamaráta Michala, tak vznikajú dosť vtipné situácie: -Mišo, poď sem.... Nie, ten druhý.-

Pozdravili sme sa a on nám povedal: -Už vám takéto otázky asi lezú krkom, ale nedá mi to. Ako vás dostala. A naraz. A hlavne teba Mišo?- nechápal.
-Lucia mi napísala do smsky, že si neželá aby som ju chodil navštevovať a tak som sa išiel opiť. No a Kubo, ako dobrý kamarát, sa šiel opiť so mnou.- pousmial som sa. –Potom som sa už len ráno zobudil na budík. A ona bola vedľa mňa.- pri tomto som sa už neusmieval.
-Čiže sa ani nič nemuselo stať.- povedal upokojúco, no po mojom „milom“ pohľade dodal: -Dobre, viem, že sa niečo stalo.-
-Aj moje prikrývky si to myslia.- pritakal som.
-Skúste zmeniť tému.- povedal znechutene Kubo.

Po škole som sa odtrhol od Miša s Jakubom a išiel sa poprechádzať do parku. Prešiel som sa tou trasou, ktorou sme šli s Luciou. Sadol som si na tú istú lavičku. Pozerám sa na jazero a rozťahujem ruky aby som sa mohol jej dotknúť. No ona tam nie je. Predklonil som sa a chytil si tvár do dlaní.

Po chvíli sa pri mne ozval dievčenský hlas: -Ahoj, môžem si prisadnúť?-
Pozrel som sa na ňu. No super. Beáta. –Čo chceš? Už viackrát ma do postele nedostaneš!- toto bolo to najmilšie odzdravenie aké ma teraz napadlo.
-O to mi nejde.- povedala so slzami v očiach. No ale aj tak si prisadla.
-Nebodaj mi teraz ideš porozprávať, aké si neviniatko, že ty za to nemôžeš a podobné voloviny. S tým u mňa nezaboduješ.- ani som sa na ňu nepozrel, len som ďalej sedel a opieral sa o lavičku.
-Prečo si ku mne taký zlý?- teraz už plakala.
-Ja že som zlý? To ty si sa so mnou vyspala keď som bol opitý.- teraz som sa už na ňu pozrel. Zúrivo. Ale keď som sa pozrel na jej tvár musel som dodať: -Snáď mi nejdeš povedať, že to ja som zviedol do postele teba.-
-Nie, ale .... Ja za to fakt nemôžem. Bola to stávka. Som sa s Dávidom stavila o, .... No to je jedno o čo, ale ten kto prehral sa musel vyspať s každým z ročníka. A ja som tú stávku prehrala.-
-To si fakt myslíš, že ti to zbaštím?-
Teraz sa už naozaj rozplakala. Vstala a bežala preč.

No super. Toto mi na mojej, už aj tak dosť zlej nálade ešte pridalo.

 Blog
Komentuj
 fotka
veva23  21. 4. 2010 20:54
stávka?!
 fotka
avatar15  24. 4. 2010 21:49
jj to sa mi tam teraz hodilo
 fotka
belzeboss  26. 4. 2010 00:16
umna prvykrat 5 hviezdiciek
 fotka
avatar15  26. 4. 2010 13:41
@belzeboss ou vdaka
 fotka
kiminqa4  1. 5. 2010 22:29
škoda že je to také krátke...zdá sa mi to alebom píšeš čím viac tým kratšie? ale zase o to zaujímavejšie ^^
Napíš svoj komentár