Keď som sa zobudil, uvidel som ako pekne svieti slnko za oknom. Počkať. Svieti až moc intenzívne, uvedomil som si. Ďalšia vec, čo som si uvedomil bolo to, že mám ešte stále MP4 v ušiach. Pozriem sa na hodinky a vidím, že je už desať hodín.

Školský rok začína dobre. Dnes je tretí školský deň a ja som bol len raz v škole, zasmial som sa v duchu.

Keď som konečne vstal z postele, šiel som do kúpeľne umyť sa a potom som išiel do kuchyne dať si niečo pod zub. Napísal som Kubovi, že prečo ma nechal doma a on mi odpísal, že ma nechcel po včerajšku zobudiť, ale že mám vybavenú ospravedlnenku. Nahlásil, že mi bolo včera zle, tak zostal so mnou doma a že dnes som ešte zostal pre istotu doma. Ďalšia sms bola pre Lucku: „Ahoj, ako sa mas? Uz ti je lepsie? Napis, kedy ta mozem prist pozriet. Pa“

Položil som mobil naspäť na stôl a čakal. Čakal som na odpoveď, ktorá dnes ani nemusela prísť. Išiel som sa pripraviť na zajtrajšie vyučovanie. Vlastne som sa chcel nejakým spôsobom zabaviť, aby som nemusel hypnotizovať svoj mobil. Upratal som si posteľ, riad z raňajok, povysával som, poumýval podlahy, poutieral prach. No do kúpeľne som sa nepustil. Zas až tak veľmi sa nemusím rozptyľovať. Začal som variť obed. Kuracie prsia so zeleninovým šalátom. Prvý kúsok som spálil. No čo už. Aj Kubo potrebuje obedovať, zasmial som sa.

Neodpísala mi doobeda.

Neodpísala mi ani poobede.

Neodpísala mi dokonca ani večer.

Keď som večer zaspával tak som mobil stále držal v ruke.

Crrrrrrrrn. Bože zas ten hrozný budík. Ako mi bolo, včera super, keď mi bolo “zle“.
-Dobré ráno.- pozdravil ma Kubo keď som prišiel na raňajky do kuchyne.
-Dobré aj tebe.- odzdravil som polo rozospaný.
-No čo? Už ti odpísala?- spýtal sa ma keď si nabral cereálie na lyžicu.
-Nie, ešte nie.- rozladene som mu odpovedal. Vybral som si misku, nasypal som si tam cereálie, nalial mlieko a prisadol si ku Kubovi. Nabral som si a išiel si dať do pusy, no v tom mi zazvonil mobil. Pozrel som sa na Jakuba, on na mňa a kývol mi hlavou, aby som si šiel poň.

Mobil som nechal v izbe na stole. Zobral som si ho do ruky. Na displeji mi svietila malá obálka. Otvoril som si ju a prečítal si obsah. Srdce mi vynechalo jeden úder. Prečítal som si to ešte raz : „Ahoj, uz sa mam lepsie. No neprajem si aby si ma viac chodil navštevovať do nemocnice. Papa“
Mobil mi vypadol z ruky. Kubo pribehol ku mne. Zdvihol mobil a prečítal si sms-ku.
-Neboj, to sa nejako vysvetlí.- upokojoval ma Jakub.
-Nie, už sa to vysvetlilo. NECHCE MA.-

 Blog
Komentuj
 fotka
kiminqa4  6. 4. 2010 18:47
waaaaaaa rišo to je kruteeeeeeeeeeeeeeee ^^ som zvedavá ako sa to vyrieši ^^
 fotka
avatar15  6. 4. 2010 20:13
musim povedat, ze aj ja
 fotka
veva23  6. 4. 2010 20:46
@avatar15 nemáš to ešte premyslené do predu?
 fotka
avatar15  6. 4. 2010 20:48
priznam sa ze nie
 fotka
avatar15  6. 4. 2010 21:11
@veva23 (smajlík) (smajlík) (smajlík) priznam sa ze nie (smajlík)
 fotka
michellka  16. 5. 2010 23:15
ale vsak predsa nemal jej telefone cislo ved si to pisal ze si ho nevypytal inak je to pekne smtne
Napíš svoj komentár