Polnoc

Polnoc.
Odbije....čoskoro.
Silou tajomna a temna udrie.... do našich uší.
Niekto sa zľakne,iný poteší.
Rýchlo sa strať z tmy,domov utekaj.
Do bezpečia bez tmy.

Ktovie,aké zrúdy sa popri tebe plížia.
Možno cítiš,možno počuješ.... ich dych

Toto mala byť pôvodne poviedka,
no nenachádzam slová.

Som bezcitná a protivná,
chladná.
Občas ma to aj mrzí!

Potme sa bojím,
kadejakých vecí,
ktoré sú len v mojej mysli.


Polnoc...
Čas tajomna,čas vlkov a bosoriek.
Zamýšľam sa nad slovom stredovek.

Bol si tajný,bol si iný,
hneď ťa upálili.
Liečil si ľudí rôznymi bylinkami.
Prečo sa netešili tvojej schopnosti?
Ale ťa upálili?

Ľudia sú divné stvorenia,
súdia čo nepoznajú.
Čoho sa bezdôvodne boja... to ničia.
Čo s vysvetliť nevedia,to hneď musí byť dielo Diabla.
Však ani niektoré veci od Boha,z Biblie,
sa vysvetliť nedajú,
o tom tá viera je.


Polnoc... čas tajomný.

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu