Mať sny je normálne, je to vítané, ba priam až požadované. Rozvíja to fantáziu, no zároveň i keď si to nechceme priznať, tak trochu nám dávajú i zmysel do života.
Najčastejšie človek sníva o svojej budúcnosti. Snívať v nereálnych rovinách je krásne, no častokrát v závere pri konštatovaní ,,takto to asi nepôjde\\\\\\\", aj smutné. Ideálnou predstavou o budúcnosti v tomto prípade môže byť predstava hoc na zrealizovanie náročná, nie však neuskutočniteľná. Nejakú takú mám i ja.
Nedávno som spolu so svojou najľúbeznejšou na prechádzke po našej krásnej mestskej časti a jej priľahlých prírodných a historických danostiach, riskol odbočku z bežnej trasy a spoločnými silami sme sa vydali do tajomnej trošku pokrútenej a do vrchu stúpajúcej uličky. Už dlhšiu dobu ma zaujímalo kam vlastne vedie a čo svojím objaviteľom ponúka.
Ani nás veľmi neprekvapilo, že bola po oboch stranách lemovaná veľmi peknými domami. Nie však vilami typu Slavín, či Koliba, ale vzhľadom príjemne vyzerajúcimi domčekmi príslušníkov lepšej strednej vrstvy na Slovensku. Dorazili sme až do miest, kde sa skrúcala o 180 stupňov a stúpala ďalej do vrchu. Tu sa jej malebnosť a dokonalosť preukázala v najlepšom svetle. S výhľadom na celú našu Devínsku na jednej strane a na celú rakúsku nížinu od Moravy po Viedeň na druhej strane, týčiac sa na vysokom brale, si ihneď získala naše srdcia.
Fantázia začala pracovať na plné obrátky a za malú chvíľu sme sa už obaja videli ako majitelia jedného z týchto (popravde dokonca jedného konkrétneho) domov. Jeden z dvoch či troch s týmto krásnym výhľadom by celkom stačil. Veľké okno otočené do širokých plání pod nami a balkónik so stolom a stoličkami. Malá záhradka so skalkou a anglickým trávnikom, či pivnička vytesaná do skaly s komínom trčiacim do výšky.
Keďže sme sa na toto krásne miesto vrátili i včera s kamarátmi, som dňom i nocou stále viac a viac zasnený a zaláskovaný do vidiny krásnej budúcnosti v domčeku na skale.
Doslova vidím pred očami ako tam na tom balkóniku sedím s mojou milovanou, na stole fľaša šampanského, dva poháre, miska niečoho slaného a za trilkotu operencov v korunách malého, čerstvo zasadeného stromu si pripíjame na oslavu čerstvo zakúpeného toľko vymodleného domčeku. Krvavo červená obloha dotvára príjemnú atmosféru, jedného z tisícov podobných večerov, ktoré nás na tomto balkóniku ešte čakajú...
Tmavá obloha posiata miliardami žiariacich hviezd. Teplá letná noc. Jej vôňa sa pretkáva s vôňou pokoseného trávnika, na ktorom vo svetle dopadajúcom v štvorčekoch z blízkych okien domu, leží štvorčlenná rodina a jedna biela mačka s červeným obojkom...
Počítanie hviezd, či hľadanie mliečnej dráhy... ako tie detské oči zasvietia keď vidia padať hviezdu a môžu si potichu zaželať niečo krásne. Pyšní rodičia sem-tam mrknú na seba očami a v očiach v ktorých sa im jasne odráža svit vzdialených svetov je vidno obrovské šťastie. Možno nikdy naozaj nedúfali, že raz nastane táto chvíľa a predsa...
Otvorené fľaše piva a slanina s cibuľou na stole otočenom k rakúsku a jeho nekonečným ďiaľkám. Ja a krstný mojich detí. Pánsky večer dvoch bratov po ťažkej šichte v podobe výkopových prác na malom futbalovom ihrisku nad domom. Dlhá nás ešte čaká cesta k splneniu detského sna. Položenie trávnika a osadenie brán a budeme mať vlastné malé miesto na sebarealizáciu. Spolu sa smejeme a počítame broky do vzduchovky pred blížiacim sa bratským súbojom v streľbe do plechoviek (keďže krstný napokon súhlasil, že Kláru ušetríme
Roky pribúdajú a študijné zanietenie už dávno u všetkých vystriedalo pracovné. Z domčeka na skale sa stalo útočisko pre dvojicu pracujúcich a dvojicu ich mladých detí. Podvečerný vánok čerí lesklú hladinu malého nedávno vybudovaného jazierka a skupinka ľudí v pohodlných mikinách a rifliach, tak vzdialených od nepohodlných oblekov, kravát a kostýmov, sedí okolo veľkého dreveného stola skrytého pod do skaly vytesaným previsom. Gril je rozpálený do biela a čerstvé, veľké kusy mäsa čoraz hlasnejšie protestne syčia na jeho platničke.
Pivo, víno, či kofola zalejú pochúťky v štýle tučných ľudí spoza veľkej mláky. Risuje sa jeden z ďalších príjemných piatkových večerov starej partie hulvátov
Sneh a ľad prikrývajú celú krajinu a strecha útulného domčeku nie je výnimkou. Stará mačka prebehne po čerstvo napadnutej prikrývke a vbehne cez malý otvor v dverách dnu do domu. Prvorodený syn jej majiteľov, ktorí si ju ochočili spolu s týmto domom dnes privedie na obed svoju priateľku.
Chodbou sa rozlieha zvuk tej starej dobrej a kedysi v tomto dome tak často znejúcej skupiny Coldplay, doplnený o spev domácej pani. Vôňa pečeného kuraťa a nejaké neznáme zmysly opantávajúce korenie pôsobia hmlu v očiach malého chlpatého tvora. Vonku počuť prichádzať auto. Domček na skale bude za chvíľu svedkom ďalšej veľkej lásky...
Leto také príjemné ako to prvé, pred mnohými rokmi. Starý pán so zvráskavenou tvárou v ošúchanej belasej polokošeli so symbolom svojho milovaného klubu sedí pod oknom domu, na neveľkej drevenej lavičke. Sem tam privrie oči a vychutnáva jeseň svojho života za lúčov hrejúceho slnka. Občas zahromží k pobehujúcim vnúčatám, no vždy len v dobrom. Majú radi svojich starých rodičov. Svojho deda, toho starého futbalového fanatika so spálňou potapetovanou stovkami šálov i babku, večnú dobráčku čo ich tak rada napcháva dobrotami, aj ich starú mačku, ktorá sa ktovie ako dožila takého vysokého veku, no teraz už len vysedávala na peci, či pri jazierku v záhrade.
Bránka zaškrípe a vonku sa zrazu zjaví staršia dáma s miskou hrachu na lúpanie. Prisadne si k mužovi a pustia sa do roboty. Spolu pozorujú hrajúce sa deti a dúfajú, že ich vlastné si tie svoje prídu vyzdvihnúť čo možno najneskôr...
Takýto bude náš domček na skale. Krásny a plný lásky. S bielom mačkou a nádherným výhľadom...
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
...dobre sa tešíš ako ti budem doma vyspevovať Coldplay ty starý futbalový fanatik