Armita
30. 9.sept. 2010 00:33
Zbúral si mi hrad (...), aby sme spolu jedného dňa postavili vežu (...)
Už mi neukazuješ chrbát s krídlami. Modlíme sa za spoločnú modlitbu. Ak veria dvaja, ak chcú dvaja, nič nie je nemožné.
Z neba padajú dúhové slzy.
Vypočuj si moju vlastnú modlitbu so zmyslom, ktorý sa ľahko rozbíja, pretože ľudia namiesto vlastných slov recitujú cudzie - tie, ktoré im naozaj nepatria.
***
Pozeral si sa na mňa a povedal si mi choď, ak chceš
Dal si mi slobodu nad slobody
Ako nikto
Zakrývala som si oči ako som videla len tvoj chrbát
Možno som už dávno odišla
Ale srdce ostáva na rovnakom mieste
Klesala mi hlava
Padali vnútorné slzy
Cítil si ich na vlastnej tvári
Padali tvoje
Boleli ma dvojnásobne
Miluješ
Milujem
Milujeme
Slovo, ktoré nás tak spája
Láska
Je strašne krehká
Ľahko ju naivnými sľubmi rozbijeme na márne kúsky
Ktoré sa vryjú hlboko do duše
Avšak
Všetko je inak
Vložil si mi do dlane vlastné srdce
Mám sa oň postarať
Už nikdy nechceš
Aby bilo v rukách inej
Dokážeme sa na seba pozerať hodiny
Učiť sa tancovať v rytme druhého
Dopĺňať sa banálnymi detailmi
Unášať sa do vlastného sveta
Trojbodky končiace v echu srdca
Stal si sa náplasťou na moje rany
Kde sa prebúdzam v tvojom náručí
A bojujem s nočnou morou
Že si len mojim snom
Ale nie si a ani nebudeš
Neveriacky sa usmejem
Stisk ruky ma silno upokojí
Že snívam len nesprávny sen
Už nie som tým malým dievčatkom
Čo sa bojí žiť svojim skutočným snom
Niekedy chcem pred všetkým ujsť
Stratiť sa a nevrátiť sa
Táto neodkrytá cesta je iná
Učí ma byť lepším človekom
Byť vďačná za to čo mám aj nemám
Byť šťastná
Kedysi neznámy pojem sa stáva skutočnosťou
Každým krokom sa približujeme
Bližšie k spoločnému cieľu
(...)
Klady a zápory má všetko
Preto sa učím milovať seba a iných
S chybami
Preto sa neblokujem strachom
A neschovávam sa pred životom
Ale snažím sa bojovať za seba aj iných
Preto si každý deň predstavím ako posledný
Aby som žila
Preto, preto, preto
Kráčam otáznikovou cestou
Aby som si dokázala
Že nebudem slepcom
Ktorý začne vidieť ako náhle stratí
Všetko a nič
Láska si vyžaduje
Obetu(y)
Kompromis(y)
Pocit nad pocit(y)
Nikto sa ťa nespýta ako si žil
Ale ako si miloval
A
Ako si dovolil inému milovať ťa
***
Ako malé dievčatko som neverila na lásku až kým som nepochopila, že tá pravá, skutočná láska nám dáva pocit slobody.
Pocit, kedy nie som na nič sama.
Pocit, že všetko dokážem.
Pocit, že slová sú nedokonalé a všetko sa odohráva v nás.
Ten pocit slobody som nedokázala nájsť, kým som nenašla Teba.
***
Retrospektíva spomienok s najbližšími ľuďmi. Sladké aj slané slzy. Na nikoho a na nič nezabúdam, tých najbližších si nesiem vo vlastnom srdci.
Skutočne človek odíde ak nevysloví zbohom. Bola si mojim jedovatým oleandrom. Naivná krása zahalená do krvavých lupeňov. Ak skutočne miluješ, dovolíš mi odísť. Dovolila si alebo som si dovolila sama?
Nesúvislé myšlienky cez slzy.
Milujem(e) šepot dvoch duší ukrytých do drzých výkričníkoch, kde nikto nič netuší, len My, kým sme boli, kým sme.
Klop, klop, klop...
...stop, stop, stop
nikam nechoď
...počkám ťa
len sa vráť
...sľubuješ?
sľubujem
Je jediné miesto kam sa rada vrátim. Tvoje náručie a objatia tých, ktorí tu pre mňa vždy boli a sú (...)
V každom objatí budem hľadať kus z tvojho objatia (...)
a nebáť sa, pretože ma držíš stále za ruku (...)
sme aj nie sme bláznami tejto moci (...)
Ocitli sme sa na našom mieste kde nám kedysi pred našimi očami utiekol kŕdeľ vtákov. Prirýchlo. Zabudli nám už vtedy prezradiť, že krídla sú plné pokory. Uleteli do mesta Anjelov...? Veríš na zázraky? Na splnené túžby?
Potom cítiš to čo ja. Vo vlasoch mi veje vietor. Musím zmeniť smer. Musím si naplniť osobný príbeh. Chcem, nemusím.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Ak veria dvaja, ak chcú dvaja, nič nie je nemožné...nemám čo viac dodať
Napíš svoj komentár
Čo sa bojí žiť svojim skutočným snom
Niekedy chcem pred všetkým ujsť
Stratiť sa a nevrátiť sa...------krasne slova....myslim že vyjadruju presne to čo dosť často cítim ......