Maťo sa cítil strašne. Nenávidel všetkých naokolo. Prečo bol taký naivný?? Myslel si že keď sa teraz vráti domov ku svojej mame, bude žiť skvelý život. Že bude bývať len s ňou, tak ako si to predstavovali kedysi, keď otec-tyran ešte žil. Zavreli sa s mamou v spálni a predstavovali si, akéby to bolo keby bývajú len sami dvaja v obrovskej vile....

Jasné, detské sny. Aký som bol len blbý!!

.....................

Cítil že Lauru pomaly stráca. Ale bolo mu to jedno. Uzavrel sa do seba a prežíval bolesť. A čo mu spôsobovalo bolesť? Nevedel sa rozhodndúť.. Drogy alebo rodina. Neboli to možnosti - Laura alebo mama. Ale boli tam drogy.. Rozmýšľal už dlho, budú tomu aj tri dni odkedy odišiel z maminej ambulancie. Vo vrecku mal kúsok papiera. Potešil sa že sú to nejaké bankovky, že ahá bude na drogy. Vytiahol papierik a rozprestrel ho. jasne, adresa.... Mama...mama má peniaze...peniaze = Drogy!!
Rýchlo mu to došlo.. Hlavu mal plnú drog, nemyslel na Lauru a ostatných ktorí ho vlastne zachránili.
Vstal, zobral si svoju bundu ktorú ukradol v obchode, potichu sa blížil k úkrytu kde spoločne šetrili peniaze na drogy. Poobzeral sa či všetci spia a vytiahol odtiaľ pár bankoviek. Dal si ich do vrecka a pristúpil k Laure.
..aká je len nádherná keď spí.. myslel si. "Vrátim sa." zašepkal a pobozkal ju na čelo.

Sklonil sa ešte k Ďurimu, strčil mu do vrecka riflí malý sáček. Ranná dávka. Ostatní by za to dali život.. Ale Ďuri je kamarát.. Dúfal, že mu to bude stačiť ako odškodné za jeho odchod. Podišiel ku dverám, porozhliadal sa po svojom doterajšom domove a vykročil do tmavej noci.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár