Pevne ju stisla. Citila jeho pohlad, no stale sa divala do zeme.
Vzdy to s nou bude take? Akoby sa pri nom menila na nieco ine.. stale viac a viac mu je cudzia...
Zadivala sa pred seba. Uvidel jej profil. Nebola krasna, nebola dokonala, ale vôkol nej citil nieco, co ho pritahovalo k comu sa predsa nedokázal približiť.
Slnko zaslo za stromy a blizil sa dazd.Oci jej stmavli, zbadal smutok a strach. Bola nadherna. Tuzil, aby mu verila, aby bola jeho celou dusou. Konecne pozrela na nho. Stacil jeden jej usmev a jemu sa takmer podlomili kolena. Videl nadej, ktoru do nho vkladala a on ju nechel sklamat. No predsa to pre nho bolo malo. Chcel vsetko, aj to co ani nevie, ze moze dat. A chcel aby sa stale takto usmievala.
Chytil aj jej druhu ruku a otocil k sebe.
"Dnes je pekne."
"Ano to je," zasepkala.
"Kiez by kazdy moj den bol s tebou," dotkol sa jej brady, aby sa na nho pozrela. Neisto uhybala ocami a citil, ze je nervozna. "Preco sa ma stale bojis?" opytal sa smutne.
Ona iba mlcala.
"Prosim povedz.." lebo inak ta uz nebudem viac otravovat a pliest sa ti do zivota. Chytil ju okolo pasa.
Pozrela na nho, pery sa jej triasli. Vobec nic nechapal. Sklonil sa a nezne ju pobozkal... akoby to bolo poprvy krat... a potom stale viac a viac nastojcivejsie , ich jazyky vášnivo bojovali ... kym nevladal ani jeden z nich dychat ... až zacitil slané vlhko.
Ked otvoril oci a uvidel ze plače, zovrelo mu srdce.
"Bojim sa že ťa mám radšej ako ty mňa..." povedali jej opuchnute usta.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
9. 5.mája 2007 09:20
Zaujímavé, ale myslím, že ten strach by som ja zrejme prejavila inak...
Napíš svoj komentár