Večer, počas večernej modlitby, medzi ktorú patrí aj modlitba za rodičov, mi počas slov ...keď nás zbožne vychovajú, nech sa k Tebe vrátia... tak napadlo, že aká som aj s mojimi súrodencami šťastná, prešťastná.
Nepatríme k boháčom, no nie sme na tom až tak zle. Môj sklon k materializmu to však občas nedokáže pochopiť a v nákupnom ošiali, ktorý prebieha väčšinou v týchto výpredajových sezónach, kedy môj mozog a chuť obnoviť si nielen šatník, lákajú všetky tie veľké dvojciferné čísla na obchodoch, za ktorými je taký veľký znak percenta a vysielajú do mojej hlavy signál – Teraz alebo nikdy... nikdy to nekúpiš lacnejšie.
My ženy máme všeobecný problém odolávať výpredajom, často však vtedy nakúpime veci, ktoré stoja v skrini a o pár rokov ich nosí mladšia sestra, lebo móda sa vracia.
Rozhodla som sa, že proti tomu pokušeniu začnem bojovať, aj keď nie som závislá na nakupovaní. Som študentkou vysokej školy, čiže nezarábam, iba občas, na brigáde...aj to sa človek namaká za 40 korún na hodinu. Rodičia mi platia internát, stravu, ale to nestačí. Občas ma prepadne túžba zájsť do obchodov a niečo poriadne si kúpiť ( občas, teda často ).
Lenže nie som jedináčik a moji rodičia, hoci na tom nie sú zle, nezarábajú dokopy 100 000, aby uspokojili všetky túžby svojich potomkov, pri čom veľa krát sa na tie svoje túžby kvôli našim vykašlú.
Občas mám pocit, že ich zdieram, no mama ma vždy ubezpečí, že je to hlúposť.
Neviem si ani predstaviť život bez rodičov, hoci občas to tak vyzerá, že uprednostňujem kamarátov a priateľa, ale rodičia majú vždy v mojom srdci prvotné miesto. K tej úvodnej časti modlitby – v momente, ako som sa ju domodlila, prosila som a stále prosím Boha, aby ich nechal medzi nami, nech majú rokmi radosť aj z vnúčikov a ich úspechov.
Hoci máme nezhody, čo je normálne v každej rodine, náš každodenný život je plný smiechu a radosti, vzájomnej lásky.
To, čo chcem vyjadriť sa ani slovami napísať či povedať nedá, ale aj tak: Ľúbim vás, a moja sestra a brat, aj keď vám to nehovoríme tak často, ako by ste si zaslúžili.
Ešte na záver jedna vďaka a prosba Toho najpovolanejšieho: Bože, ďakujem ti, že som potomkom takých úžasných ľudí a že som sa narodila do takej rodiny, do akej som sa. Prosím, nechaj ich ešte dlho pri zdraví a živote. Ďakujem.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár