Bol si pre mňa výnimočný človek, čo určite aj vieš. S tebou bolo všetko prvý krát. Nikdy nezabudnem na naše zoznámenie. Bolo to niekedy pred 5 rokmi na jeseň alebo zimu. Piatok, večer, dážď, zima, veľa ľudí...veľa ľudí, ktorí ťa zbožňovali. Naše guľovanie, čľup do kaluže, silvester,to, ako si ma učil jazdiť na tvojej felícii, oberanie čerešni, naše akvárium, spoločné nákupy, pretože nikomu inému sa nechcelo, "Hľadá sa Nemo".
Všetko.
Bol si také slniečko, vždy s úsmevom na tvári. A úsmev na tvár si dával aj nám.
Takto pred rokom sa to všetko začalo, ten neskutočný kolobeh. Bola som na dozvukoch, keď som ti volala ako a máš, či lepšie. Stále si mal bolesti. Začalo to len bolesťou sedacieho nervu a skončilo to rakovinou v najhoršom štádiu...19 rokov ti nič nebolo a zrazu behom jedného roka bolo toho viac ako dosť, a včera...včera si nás opustil, navždy.
Aj potom čo sme sa rozišli sme ostali kamaráti....
Pán Boh to tak chcel, má s tebou iné plány v nebíčku. Možno len bolo malej Dominike smutno a chcela ťa mať pri sebe. No viem, že teraz je ti už lepšie. Nemáš bolesti, netrápiš sa.
Je mi to neskutočne ľúto a o to viac, že nebudem môcť byť na pohrebe. Tak ti zapálim sviečku , pomodlím sa a pustím si rozprávku, našu rozprávku.
Odpočívaj v pokoji, Dalibor.
Mám ťa rada.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
21. 11.novembra 2012 22:49
3
Mysli na všetko pekné čo ste spolu zažili. Raz sa "tam hore" všetci stretneme.
5
uf. umrel by som od zialu, keby sa niektorej z mojich ex nieco take stalo, cize citim s tebou. ale treba si uvedomit, ze smrt je len zatvorenim jednych dveri a otvorenim inych
Napíš svoj komentár