Tvoje piko

Pokúšala som sa pošepkať,
naznačiť báseň, Vám, umelcovi.
Bála som sa však,
Vášho výsmechu, odmietnutia.

Dovoľ mi, oslovovať Ťa,
pretože v mojich snoch,
sa už dávno objímame.

Keď som Ťa zočila,
po dlhom čase sa mi opäť roztancovalo srdce
a doteraz bije v rytme flamenca
fyzická schránka bytia sa len nechápavo vlečie.

Keď som na teba skočila,
chcelo ma nasledovať a skočiť ti do dlaní.
No akosi vedelo,
že ešte nie je ten správny čas.

Prepáč mi tú drzosť, ale tú si ma naučilty,
tvoj výzor, správanie a slová.

Tvoja tvár, tak mladá a zároveň plná vrások,
neupravené strnište, vlasy čierne ako uhol,
špinavé, neučesané no napriek tomu tak.... neodolateľné.

Lesknúce oči, krvou podliate a úsmev na perách.
Áno to si ty,
heroín, piko, mariška miesia tvoju krv
a pre mňa, si sa stal drogou ty.

Ak raz budeš mať chuť, opojiť sa niečím iným
daj mi prosím vedieť.
Pretože ja, som už dávno závislá.

Ak som však nedostatočná, slabá
rada sa budem aspoň prizerať
načúvať, Vám, áno opäť Vám vikám.
Sľubujem, že o mne nebudete ani vedieť
budem vám slúžiť ako najpoddajnejší potkan.

Bola by to pre mňa česť.

 Báseň

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu