uprostred samoty
s osudom zmierená
nebojí sa temnoty.
Naproti človek
obrovský, mohutný
kráča si hrdo
cítila ich bolesti.
V srdci mal dieru
žiadne city
nepoznal vieru
mal byť dávno zhnitý.
Dýku v ruke zviera
spasiteľa dieťa.
čepeľ je krvavá
nielen od jeho krvi
ona im pomáha
ňou zahynuli mnohí.
Cesta sa nekončí
slnko sa nevracia
ona už nekričí
nech ostatní ju prosia.
Vyliezla na stožiar
čím bližšie k oblakom
ešte však nevzlietne
poďakuje „priateľom“
To oni ju zničili
do pekla zariekli
objatia falošné
slová tak úžasné.
Dá im to objatie
bude ich posledné
cíti sa úžasne
dych v jej náručí prestane.
Svoj cieľ si splnila
pomohla klamárom
to že je šialená
nevadí hrobárom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
maary
13. 1.januára 2008 22:43
suepr....
4
suhlasim s ygorom..aj ked nie si moja kolegyna ..je to fakt super..
5
andy ja nadtebou iba zasnem pocuj si idem spravit scrapbook abo ako sa to pise z ameriky a nakupim aj nam do bytu a spravime si so spolocnymi dovolenkami a jeden taky ze nas zivot spolu ako sme spolu v ziline a tak a dame tam vsetky nase poezie a lyrics.... ok??
Napíš svoj komentár