V spleti snov...

-Láska si hore?
-Samozrejme.
-Ani ty nemôžeš spať?
-Ako by som mohla v tomto hlúpom autobuse.
-Už len 3 hodiny a sme tam, more, slnko, ležanie na pláži...
-Jaj, ako sa len teším.
-Cítim z teba to nadšenie, preniká celým mojím telom.
-Tomáško ale nezmizneš opäť ráno ako vždy však nie?
-A ty by si chcela aby som zostal?
-Samozrejme, neprebudila by som sa a necítila by som sa tak sama.
-Ale ak zostaneš so mnou bude to už navždy, nezmeniteľné.
-Ja viem ale ty mi za to stojíš.
-Naozaj ti za to stojím? Odišiel som prišiel môj čas tvoj ešte nie ale ty teraz po mne tak túžiš že o mne dokonca aj snívaš.
-Veď ťa ľúbim tak čo iné mi zostáva? len snívať.
-môže to byť realita, len musíš chcieť.
-Ako?
-Ty vieš ako.
-Áno ale bojím sa.
-Ja viem ale nemusíš to robiť.
-Musím kvôli nám.
-Ak je to teda tak pomôžem ti, chyť ma za ruku a budem ťa viesť.Už nikdy sa neprebudíš do samoty zostaneš navždy v spleti snov.So mnou.


Je to úplný nezmysel takže v tom nehľadajte nejakú hlbokú myšlienku.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu