Celá bez seba a naštvaná, som vykladala na bežiaci pás denný nákup. Bola som z toho všetkého mimo. Ach, kde sú tie časy, keď som vyspávala do druhej... Vysoká škola, vlastný byt, samostatnosť... To všetko som zvládala a veľmi rada. Najlepšie na tom bolo to, že ten, s ktorým by som vedela prežiť zvyšok svojho života, stál za mnou a držal sa za ruku s nejakou vychechtanou blondínkou. Hubu nezavrela ani na minútu. Stále mlela niečo o tej voňavke od Gucciho - Flóra. Ja sama som takú vlastnila, ale s tým rozdielom, že ja som ju dostala od starých rodičov a ona ju žiadala od muža, ktorý sa páčil mne.

Naštvane a celý červená som čakala dokiaľ tá mladá za pultom zráta na pokladni všetky peniaze. (Kam sme to dospeli, pre tým sa ľudia museli učiť matematiku a teraz majú všade kalkulačky - to mi vravievala moja stará mama, ktorá si prešla svojou dobou a nie tou mojou - modernou.) On jej niečo stále šepkal a vo mne vreli nervy.

Stále som bola výbušná. Stále som bola najviac vytočená a naštvaná z chalanov. No teraz sa ani zďaleka nedalo porovnávať, ako ma to trápilo.

Konečne mi vyrátala celý nákup a ja som mohla pokojne zaplatiť. Ani som im nevenovala pohľad, keďže stáli tesne za mnou.

Hoci, on by si ten pohľad zaslúžil. Krásne tehličky na bruchu, vypracovaný, múdry, milý, gentleman, pozorný... Čo viac by som si mohla priať, no nie je až taký múdry, ak sa plánuje zahadzovať s tou "playmate".

Vzala som tašku a chcela odísť, keď ma za pás chytili niečie ruky. Dych sa mi zadrhol a skoro som spustila celý nákup na zem. Predavačka sa svojsky venovala nákupom a ja som nemala odvahu otočiť sa a zistiť - to zistenie. Za pás, ma totižto držal on. Nechápem, čo to stváral pred celým obchodom.

„Predsa si ma chcela, nie?" zašepkal mi do ucha. To nič, to chce pevné nervy...

Po-ma-li-čky, som sa k nemu obrátila a všimla si blondínu, ktorá platila za nákup a flirtovala s nejakým... Och, môj bože s iným!
Prvá myšlienka, ktorá mi vzišla na um, bola, čo je toto za svet.

„Ona je moja sestra, skončila výšku, a tak prišla bývať ku mne, keďže nemá, kde." Povedal.

Stuhla som a nevedela, čo na to.
„J-jasné," to je jediné, na čo som sa zmohla.

„Stretneme sa v škole," zašepkal a pustil ma. Zostala som ako oparená.

Keď okolo mňa prechádzal aj so sestrou, tak mi obaja pozdravili a neušiel mi jeho chichot. A samozrejme, aj ten jej...

Odišla som celý vysmiata domov a celú cestu premýšľala o tom, že moje hlúpe názory na lásku boli nesprávne... Ona existuje, len si na ňu treba počkať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár