Zaspavam a zobudzam sa v rovnakej izbe ako vtedy ked som pisala tie hrozne depresivne blogy. Holuby uz nevibruju a vsetko je tak nejak...rovnako ale predsa inak. Pozeram sa do tmy na svetla nocnej Bratislavy a premyslam....co zazijem, co ma caka, ci budem takto rekapitulovat o rok znovu na tomto mieste, tam kde sa prvy krat citim doma.... Lebo panom situacie nie sme nikdy... Dolezite je odhadnut, ktora cesta je pre nas ta spravna a ked sa jej drzime vtedy ide vsetko s takou zazracnou graciou....

A tak teda hladim na tie svetla a vynara sa mi milion spomienok, bezemocnych a hladam tam kdesi city a oni prosto....odisli s dnami a kazdym zapadom slnka stracali svoje svetlo a uz nespalovali.... 

A ja mam chut prejst si vsetky tie miesta a vytvorit si spomienky a vlastne som tam odvtedy ani nebola a neviem co prinesu viem len...ze moja stastna hviezda sa na mna znovu usmieva a ziari tak silno, ze mi do zivota budu prichadzat iba zazracne veci a uz to vlastne aj cele zacalo....





 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár