Tri dni, tri dni nič nerobenia. Nulový prínos do tejto spoločnosti. Akurát tak veľká spotreba, potravín a nerastných zdrojov. Ešte pár takýchto dní a stala by som sa múzou každého lenivca obecného, či iných povalovačov. Poznáte tie dni keď neviete, kedy začína deň a kedy noc. Chválim silu vonkajších žalúzii, ktoré vám umožnia mať zatmenie slnka tri dni v kuse, možno aj viac, ale to by už hraničilo s fanatizmom.

Cítim sa ako šialený vedec, ktorý sa snaží zachrániť svet, ale skôr ako to spraví vyhodí pri svojich pokusoch sám seba do vzduchu a zapríčiní zamorenie zemegule ružovým, žuvačkovým plynom.
Za tento skvelý vynález by som po smrti samozrejme dostala nobelovú cenu.

Profesorka Alrounová, známa svojou huba buba prácou.
Ako správna vedecka priekopníčka potrebujem opäť nový plán, potrebujem nápady ako svojim nič nerobením, prispejem k zlepšeniu a čistote mesta.
Dobre po dvoch minútach silného premýšľania som usúdila, že bude lepšie prenechať šancu mladším vedcom a nadaným spoluobčanom, nemôžem zhabať všetky ceny.

Je to tak, keď máte svoj imaginárny svet, môžete v ňom robiť všetko, môžete preoperovať Justina Bobrového na krajšie dievča ako v skutočnosti je, alebo napríklad spraviť titulnú stránku v novinách o tom ako prichytili istého birdzáka ako sa navlieka do ženských šiat. Samozrejme nebudem menovať. Keď máte svoj imaginárny svet, môžete sám seba presvedčiť, že vlastne to čo sa stalo počas druhej svetovej vojny je správne, je jedno že milióny a milióny ľudí si myslí opak. Vy máte recht, lebo viete všetko najlepšie, taktiež nebudem menovať. Je to predsa môj imaginárny svet a postavy či príbehy nie sú reálne. Sú predsa pod vplyvom toho ružového plynu.

Mala by som ísť radšej na výbeh, tak tri minútky okolo baráku, označiť pár miest svojim pachom a vrátiť sa domov. Stačí, viac nepotrebujem, som nenáročná na chov.
Profesorka Alrounová. Rozpitvá ľudí za živa, predsa pre vedu musíme priniesť tie obete. Rozpitvala škrečka. Mám totiž panický strach so škrečkov. Myslite si čo chcete, ale tá malá sviňa, ktorá patrila mojej sestre ma vážne atakovala. Úplné na drzovku sa rozbehol a zahryzol sa do mojej spodnej pery. Samozrejme tu zákon väčšieho a silnejšieho platí len tak z polovičky. Tak dlho sa držal na mojich ústach, kým som mu nebola nútená dať facku a on chudák preletel cez obývačku. Nie neľutujte ho, on mal nadprirodzené schopnosti a samozrejme nič sa mu nestalo. Pristal na svojich štyroch a s pocitom olympijského víťaza sa mi krochkal do očí. Kým moja pera krvácala a vyzerala ako keby ma napadla divoká šelma vysoká tri metre, nie to trpaslík o rozlohe 5 cm.
Preto som sa rozhodla, že ukradnem každého škrečka, áno aj toho tvojho. Preto ten ružový plyn a tá klamná smrť. Je to len všetko sprisahanie.
No nič dnes to ešte prežijem v kľude v posteli a prisahám, že zajtra pôjdem obhliadnuť okolitý svet.

Pozdravujem zoo fanúšikov.

 Blog
Komentuj
 fotka
husky  2. 4. 2013 19:16
si mala nejaky nekvalitny matros?
 fotka
alroune  2. 4. 2013 22:44
@husky nie len sa mi uz nechce pisat o laske a sexe a autach a kto ma ako rad rodicov a co sa stalo v skole a ze som si kupila ruzove spodne pradlo a basnicky typu mas oci ako sedmikrasky :d trocha zmeny
 fotka
kosmiklove  2. 4. 2013 22:49
mojho skrecka veru neukradnes
 fotka
antifunebracka  8. 7. 2016 01:07
Blog v štýle Goodk
Napíš svoj komentár