Nikoho nečakám... Nikto nechodí...
Len tak tam stojím.
Nechávam kvapkám dažďu hladiť mi tvár
Spozorniem pri pohľade do akéhosi okna
Silueta zahalená v čiernom
...niečo skrýva?... čohosi sa bojí?
Nekýva...Nekričí... Len nehybne tam stojí...
Snáď len výplod mojej paranoidnosti.
Bola to len otázka času,
kedy skutočne vykrváca.
Ľútostne na ňu hľadiac
nevidiac už žiadnych nádejí
Bezmocnosť činov,
smejúcich sa do tváre.
Na ďalšej stránke
...už dávno napísané:
Dážď už z chodníka zmyl jej krv
spolu s jej identitou.
Z okna už zmizla záhadná silueta.
Odchádzam odtiaľ
Prosiac dážď o nový deň
Iniciatíva prepísať tú stranu už nemá cenu
...treba začať písať novú knihu.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kaira07
11. 2.febuára 2009 19:21
veľmi pekné zaujímavé
3
Náájs
Trošku depreesívne, nezdá sa?
Ale pjekné. Ty si ešte rozhodne nezabudla písať básničky ako ja; Nech vydrží ešte dlho. Nezabúdaj, my dve napíšeme knihu(y)=D
Trošku depreesívne, nezdá sa?
Ale pjekné. Ty si ešte rozhodne nezabudla písať básničky ako ja; Nech vydrží ešte dlho. Nezabúdaj, my dve napíšeme knihu(y)=D
Napíš svoj komentár