Jozef Heriban vo svojom vynikajúcom diele Intimita Vlkov to vystihol dokonale: "..Milujem ten pocit, keď sa tá žeravá oranžová guľa približuje. Je stále bližšie a bližšie. Už cítim jej teplo. Už cítim jej energiu. Milujem slnko. Milujem Re. Je to šťastie, keď si človek môže zalietať. Mali by ste si to niekedy skúsiť." Lietanie a slnko by sa dali metaforicky preložiť ako sloboda. Myslím, že každý potrebuje mať na planéte miesto, ktoré by bolo len jeho, miesto, ktoré by bolo len jeho svetom, kde by bol pánom svojich myšlienok.
Sloboda. Voľnosť. Čistota myšlienok. Poviem Vám, je to úžasný pocit pociťovať, hoci len na pár okamihov, skutočný význam týchto slov. Lietať v rytme vlastných myšlienok, unášať sa prúdom voľnosti, ktorú vám skutočný svet nedovolí, aspoň nie tak často. Ľudia si pod slobodou personifikujú viaceré iné veci, a pritom si neuvedomujú, že sloboda nie je to, že ste sám, ale to, že aspoň na pár okamihov, akokoľvek krátkych, vás nič neťaží, netrápi, nie ste ani smutní, ani šťastní, nie ste v eufórií ani v depresií. Netrápi vás, že vás vaša priateľka pustila k vode, ani to, že ste spoznali pred hodinou skvelú ženu.
Izba sa mi pomaly zahlcuje dymom, dopíjam druhý pohárik tequily, a je na čase skončiť. Na slobode je najťažšie to, že ju nemôžete prežívať stále. Nedá sa stále unikať, raz sa musíte vrátiť späť.
Čo chcem týmto všetkým povedať? Nájdite si takéto miesto aj vy. Zisťujem, že to na moju psychiku vplýva oveľa lepšie, než by som čakal, takáto očista duše je sakramensky dôležitá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár