Vonku bolo nechutne a ja som sa trmácal osobákom späť do Blavy po neskutočne nudnom pracovnom seminári. Nemám rád tieto semináre, keďže sa tam 6 hodín tlachá o ničom a človek ide domov hlúpejší, než išiel tam. Ten nechutný jesenný dážď spôsobil, že do vlaku som nastúpil totálne premoknutý, ale aspoň sa zo mňa zmyla špina, keďže blchy si už na mne začali stavať základný tábor. Na frajerku som nemyslel, tá ma pred týždňom opustila, a Offspring som nepočúval, keďže som si veľmi prezieravo nevzal náhradné baterky do Mp3-ky. Jediné krásne momenty, ktoré som si z víkendu mohol prehrávať boli tie, ako som v piatok, pred dvoma dňami, sníval o tom, ako budem znova doma. Deň na depku, a aby toho nebolo málo, po polhodine cesty si ku mne prisadli dve rómske spoluobčanky, ktorých diskusia o vlasoch, chudnutí, a práci v Bratislave, ma dostávala totálne do kolien. Nie, nie som rasista, a pokojne si to vo svojej fantázií nahraďte trebárs Ukrajinkami.
Predomnou boli ešte štyri hodiny cesty, ja som sa mačkal v rohu kupé a snažil som sa zavrieť oči. Oči však neposlúchali, keďže som ich mal zavreté väčšinu toho tlachania na seminári, a tak som sa aspoň snažil dostať do stavu "kel-nou-rím" a prečkať v tranze celú zvyšnú časť cesty.
Vlak zastavil a dievčence vystúpili. Kupé sa uvoľnilo a ja som si mohol konečne vyložiť nohy. Keď už som akotak ležal v takmer embryionálnej polohe, vstúpila do kupé slečna. Vyzerala ako úplná kópia Milly Jovovich z Piateho elementu. Ale namiesto otrepaného "multipas" sa opýtala, či jej nebude vadiť, keď si ku mne sadne. Mal som otvorené ústa z jej krásy, tak som len prikývol a rýchlo ich sklapol, hoci som dobre vedel, že vyzerám ako idiot už teraz a na nejakú rýchlovku na WC-kach môžem zabudnúť. Ale back in reality, zas som trošku fabuloval. Slečna do kupé skutočne vstúpila, ale ako Mila Jovovich nevyzerala. Bola cez to všetko veľmi krásna, až na to, že mi neukázala multipas, ani si ma nevšimla, a ani sa neopýtala na dovolenie si sadnúť. Sadla si do opačného rohu, zložila si svoje bágle, pohodlne sa usadila a vyložila si oproti nohy. Chvíľu som na ňu čumel, hovoril si, že aspoň mohla pozdraviť, predsa len, čakajú náš 4 hodiny cesty, a potom som sa otočil a čumel zas na nudnú krajinu. Slečinka však dlho neotáľala a vytiahla knihu. George Orwell - Zvieracia farma. A v tej chvíli ma dostala. A toto je už realita.
"Dobrá kniha", otočil som sa na ňu.
"Hm", veľavravne odpovedala. "Možno je to len nastrčený obal a vlastne čítam dievčenský román či knihu o asistovanej reprodukcií".
"Hm", vrátil som jej to jej veľavravné "hm".
"Možno áno, ale potom by som sa cítil dosť ako idiot".
"Aj ja by som sa cítila divne, kebyže to maskujem, potom sa hanbím za to, čo čítam".
"Hm, som Boris", načiahol som ruku, aby som jej ju podal, "možno je fajn sa zoznámiť, budeme asi dlho ešte cestovať".
"A čo ak sa ja zoznámiť nechcem?" - odvetila.
"Považuješ ma za jedného z tých týpkov, ktorí sú tak strašne znudení, že náhodne oslovujú mladé dámy vo vlakoch za účelom nezáväznej konverázie?"
"A ako takí týpci vyzerajú? Celí premoknutí, so znudeným výrazom, a s vyloženými nohami?"
Kukol som na seba a to som bol ja.
"A prečo sa vlastne nechceš zoznámiť?"
"Možno skončíme ako tí dvaja vo filme Pred úsvitom, vystúpime niekde na polke cesty, strávime nezabudnuteľný deň kdesi v Piešťanoch, ty ma tam ošukáš, a o deň na to skončím sama plakať v kúte, lebo chlap, do ktorého som sa zamilovala, je z úplne iného mesta a ja vzťahy na diaľku neuznávam. Teda, zašukať si môžem s niekým z Košíc, a na rozprávanie mám kamošky."
Máme podobný filmový vkus, ďalší bod. Odradiť som sa nenechal, ešte aspoň na chvíľu.
"No a možno skončím ako Ethan a Julie vo filme Pred súmrakom, keď sa náhodne niekedy stretneme, na tvojom seminári o tom ako odohnať neodbytného fanúšika vo vlaku, a budeme sa smiať na tom, ako sme sa tu rozprávali celú cestu," vrátil som jej úder.
"Seminár o tom, ako odmietnuť chalana mám za sebou, pred mesiacom som ho aj použila v praxi, takže mám pocit, že je teraz zo mňa radikálna feministka odmietajúca mužov".
Je nezadaná, super. Zapisujem si ďalší kladný bod.
"Ako radikálna feministka by sa ma mala skôr analyzovať a to sa nedá bez konverzácie. Tým, že sa uistíš, že mužské plemeno je súce len na jedno, nič nestratíš.
"A môžeš mi zaistiť, že sa z teba nevykľuje citlivý romantik a nezačneš mi tu rozprávať o tom, ako ti bývalá zlomila srdce, či ako tú súčasnú miluješ, a plánuješ s ňou dlhú budúcnosť?"
Páči sa mi jej drsný slovník, drsný nadhľad. Tá vášeň Ach! Kebyže viem, ako tu napísať srdiečka, už píšem tri. Poznámka, asi som romantik.
Skúsil som trochu pritlačiť, a zahrať trošku tvrdšie.
"Vedela si, že podanie ruky je rovnako významné ako nezáväzný sex".
"To znamená, že keď ti ju podám na znak zoznámenia, tak sa tu na mňa vrhneš a ošukáš ma ako Alfred Molina vo Fride?
"Na Molinu nemám požadovanú váhu ani šarm, podáš mi tú ruku, ten chracheľ, čo som na nej mal, som odovzdal už tej žene predtým, ktorú som takto snažil zbaliť".
"Som Báša, a ty si veľmi neoblomný".
V Piešťanoch sme nakoniec nevystúpili, ale až v Bratislave. Sex nebol žiadny, za to rozhovor poriadny. A bol lepší než akýkoľvek sex. Ukázalo sa, že pod jej drsným vyjadrovaním sa skrýva nežný človek, ale jej drsná tvár ma neskutočne priťahovala. A priťahuje dodnes.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár