Niekedy sa túžim vrátiť do starých detských čias, keď som mal 14-15 rokov. Do čias tých prvých detských lások, keď už chytenie baby za zadok sa považovalo sa 15. métu. Do tých čias, keď všetko bolo také nevinné, netočilo sa okolo sexu, keď všetko bolo založené na citoch a žiadnom zbytočnom špekulovaní, vyhýbaní, strachu, ultimát a podobných hovadín, s ktorými sa dnes stretávam. Chýba mi to. Chýba mi ten pocit nevinnosti, neskazennosti lásky, chýba mi jej čistota, chýbajú mi dlhé prechádzky nočnou Bratislavou idúc ruka v ruke. Žiadne premrštené dotyky, žiadna prílišná psychologizácia vzťahu.

Dnes som cestou domov zo školy videl na zastávke párik mladých detí, mohli mať 12-13. Dievčatá nastúpili po tom do električky, chlapci, ktorí ich odprevádzali im zakývali. Jedna zo slečien sa otočila na druhú a povedala jej: "Takmer ma pobozkal". Och, toľko nevinnosti! Mohlo by sa to zdať infantilné, ale mne sa to zdalo byť nežné. Tie mladé slečny ešte netušili aká je láska veľká kurva a úprimne si želám (hoci viem, že sa mi to nesplní), nech to ani nikdy nezistia. Boli natoľko natešené už len z čistého, obyčajného, bozku, až mi to pripomenulo tú konzervatívnosť z éry dávno minulej, spred dvoch storočí, keď už sa bozk na verejnosti považoval za tabu.

Láska a vzťahy nikdy nemali a myslím, že ani nebudú mať priaznivú víziu. Nie som pesimista, som len zarytý realista. Jedna z ekonomických teórií hovorí, že nič netrvá večne, že každá krivka na grafe, nech vyjadruje čokoľvek raz začne klesať. Myslím, že sa to dá aplikovať i na všetky tieto medziľudské vzťahy. Nič nie je dokonalé, nič netrvá večne, ani naše šťastie, príde deň, kedy sa všetko poondí a skončíme doma pri flaše Jacka Danielsa pozerajúc sa na mesiac a spytovať si svedomie.

Preto, ľudia, kurva, užívajte si život, užívajte si deň s tými, ktorých máte radi, užívajte si tie pocity nevinnosti, blaha, idylky dokonalosti, čistej lásky. Určite to robíte, alebo si to aspoň myslíte. Možno sa vyhnete všetkým tým pochmúrnym víziám, ktoré občas pociťujem ja.

 Blog
Komentuj
 fotka
mizoyka  21. 2. 2011 21:09
Lenže ako to už na grafoch býva, aj keď krivka klesne, vždy môže vystúpiť na vrchol.
 fotka
alanalda  21. 2. 2011 21:14
z ekonomického hľadiska, áno zo životného, áno hoci občas tomu druhému neverím ..
 fotka
bizbilio  21. 2. 2011 21:25
citim to a myslim rovnako
 fotka
munchausen  21. 2. 2011 22:14
Nestotožňujem sa s Tvojimi myšlienkami, lebo nevidím život len v čiernych farbách. No treba si pamätať, že všetko má svoj čas. A nemôžeme žiť tak, ako malé deti. Bolo by to naivné a nereálne.



No vzťahy môžu byť čisté, nevinné a mierne aj vo vyššom veku.
Napíš svoj komentár