- Tak sa poďme rozprávať, - odvetil som jej a na chvíľu som sa vytrhol z jej objatia.
Chémia medzi nami fungovala viac než čokoľvek iné. Boli sme mladí, mali sme 16 a 17 a svet sa nám ešte vtedy zdal byť jednoduchý. Vždy po škole sme zabehli ku mne a venovali sa sami sebe. Z času na čas sme zašli do kina, šli sme sa prejsť s bíglom, či sa len tak prechádzali po Vrakuni.
Monika bola výnimočné dievča. Také aké si 17 ročný chalan neváži. Také, na ktoré si ten istý muž spomenie o 4 roky, po niekoľkých neúspešných vzťahoch, a pýta sa sám seba, prečo bol tak sprostý.
Z času na čas vidím ľudí, ktorí zbytočne špekulujú. Rozchádzajú sa pre malicherné dôvody s osobami, ktoré, ani by si to vtedy neuvedomili, sú oveľa lepšími partnermi, než tí všetci machovia, či mladé slečinky s veľkou vstvou make-upu na tvári. Zahadzujú fungujúce vzťahy, v ktorých sú šťastní, pod vidinou krátkodobých záväzkov s ľuďmi, ktorých spája len puto založené na fyzickej kráse. Týmto ľuďom nerozumiem, ale našťastie, mám pocit, že čím som starší, a čím sú aj moji rovesníci starší, tak tým aj oni i ja vidia partnerské vzťahy inak. Nehovorím, že v 16 či 17 to nebudete vidieť rovnako, ale asi 80% z vás to tak vidieť nebude. Mám pocit, a niektorí z vás mi možno dáte za pravdu, že s postupom rokov a skúseností z tých kritérií ideálneho partnera ustupujú do úzadia kritériá ako "brutálne krásny, neskutočne zábavný, veľmi dôkladne starajúci sa o svoj zovňajšok, majúci auto" a čím ďalej tým viac do popredia nastupujú také tie duševnejšie kvality, ako zhoda názorov, rovnaké naladenie a schopnosť vedieť sa porozprávať.
Včera sa ma jedno dievča, ktoré si ako kamarátku nesmierne vážim, opýtalo, že keby som si mal vybrať medzi dvoma typmi žien - s ktorou by som pociťoval nesmiernu vášeň, sex by bol brilantný, a by som horel pri každom pohľade na ňu a druhou, s ktorou by to nebolo tak "žhavé", ale zároveň by sme sa vedeli skvele porozprávať - tak, ktorú ženu by som si vybral. Mal som už oba typy, ale dnes - okamžite som jej povedal, že druhý typ. Postupom rokov sa aj táto moja preferencia zmenila, ja to nazývam zrelé milovanie. Aby ste mali jasno, uznávam tri typy vývoja lásky:
1. bláznivé milovanie
2. skutočná láska
3. zrelé porozumenie
K tomuto poslednému typu som sa dopracoval len pri dvoch slečnách. Jednou z nich bola Monika, hoci sa mi to podarilo až o 3 roky na to, keď som si konečne uvedomil, čo som to bol za blbca. Uvedomil som si, že som opustil dievča, ktoré malo všetko, a ja som myslel, že nemá toho toľko ako majú iné. Uvedomil som si, že som stratil osobu, ktorá mi dala viac lásky, než mnohé iné ženy, a ktorej hodnoty, boli oveľa väčšie než všetkých iných žien.
Nepovažujte dnešný blog za nejaké moralizovanie. Je to len skutočné svedectvo muža, ktorý si až v dospelosti uvedomil, že čo za vola to v detstve bol. Ale asi si tým musí prejsť každý, hoci často si v duchu prehrávam jednu frázu .. predstav si, že všetko mohlo byť inak, keby ... si sa inak rozhodol,
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aj ja som poznala takú "moniku"