Nechcené zobudenie

Ráno z postele vstávam,
s chvejúcim sa telom,
až mám pocit že sa rozpadávam.
Zrazu nič nie je tak jak bývalo,
vždy som deň raňajkami začínal
a dnes bez jedla ostávam...

Vraví sa že sny sa majú plniť,
no tie moje chcem radšej do hajzla hodiť,
spláchnuť a už nikdy viac nesnívať.

Obyčajný sen mi otvára oči
a ja sa zrazu bojím ako dieťa,
čo mama ho nechala samého doma.
Vráti sa mu, alebo už navždy odchádza?

Nenávidím túto ľudsku hlúposť,
keď hor sa všetci chcú lásku na poli siať
no keď vyklíči, nikto ju nepríde žať.

Cítim v sebe samotu čo zviera mi hrdlo,
Tak veľmi som túžil po láske...
Ach a zrazu ma niečo do srdca bodlo.

"Žiadna baba nie je navždy"
útočia na mňa slová brata
Možno mi pomôže prechádzka v daždi
snáď ukryjem bolesť za železné vráta.

Samota a pochybnosti ma majú v hrsti
Zožerú zo mňa všetko mäso a ostanú len kosti
Srdce si však nikdy nedám vziať
aj keď mi všetko zoberú
Srdiečko uteče - bude samé k nebu stúpať.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu