Ružová útočí! Kill teenies! A spáľte babské časáky! To si dám na tričko...

Nezvládam to!!!! Je toho na mňa proste priveľa!!! Nielenže moja najlepšia kamoška si váľa šunky v prekliatom kine s čávom, kým ja som ostala na ocot, ešte aj toto!! Prečo?? Prečo ja??? A prečo ona?? A prečo on???? Veď nie, že by som mu to nedopriala, ale...ONA??! Tá posledná na tomto svete? Niekedy mám pocit, že si zo mňa niekto tam hore robí srandu...

Ako inak by bolo možné, že ten malý zmrd Silvester, spojený so mnou pokrvným putom, si domov dotiahol pipku, ale nielenže pipku, ale doslova pipku, tú najpipkovitejšiu??

Keď som ho videla nervózne pobehovať po byte hovoriť si pre seba "...v pohode, to je v pohode..." a nakoniec zastať v hale s nagélovaným három, vedela som, že to bude veľmi zaujímavé obdobie môjho života, ak im to vydrží. Hlavne by som sa konečne mohla dostať k počítaču a naučiť Silva, aby sa pravideľne sprchoval.

To som ale nevedela, čo za indivídum prejavilo oňho záujem. Rozumejte, nerada to prizávam, ale nie je úplne škaredý, len furt sedí doma a kamoší sa len s chalanmi. Samozrejem, že bol na vetvy, keď ho nejaká klofla...a že táto vie klofnúť takého prototypného komerčného osamelého počítačové šestnásťáka!

Bola som práve v kuchyni, keď buchli dvere.
Silvo: "Ahoj."
Nechutný pretiahnutý babský hlas: "Čáááu."

Fuj, ten oplzlý pubertálny blavácky prízvuk! Ešte som ju nevidela, ale hneď som vedela, že ju nebudem mať rada.

Vojdem do haly a vídim ju: malá, krehká, s očividne vypchatou podprsenkou a obtiahnutým bielym tričkom, DC tenisky, úzke rifle (ako ich preboha dostane cez členok?? alebo v nich spí?), zvrchu odfarbené blond vlasy. Fuj, nechápem, však ak si chcem odfarbiť vlasy, tak si ich nafarbím všetky!!

"Jééé, čááááu, ty si Silvova séééégra?"
"Hééééj."
"Hééééj?"
"Hééééj."

Silvo si uvedomil, že musí ísť pohľadať peňaženku, tak u nás slečna nechutne navoňaná strávila ešte chvíľu. Hneď sa nanominovala do obývačky a zvalila sa na gauč ležérnym bravogirl spôsobom, aký mala asi v krvi, usudzujem podľa spôsobu, akým prežúvala žuvačku. Asi ako kobyla.

"Koľko si mala chalanov?"
"Čo?"
"Akože mne to móóžeš povedať."
"A prečo by som to robila? Ty by si mi na to odpovedala?"
"Nóó, akože ja sa o tom rada bavím."

Práve som sa jej chcela spýtať, či si aj píše čiaročky do notesa, keď dorazil brácho: "Môžeme ísť. A ako to teda bolo?"
"Nóó, Karol povedal, že Majo povedal, že sa Maťovi Lucia ľúbi, ale akože podľa mňa sa tak vôbec nechová. Som myslela akože, že ich dáme dokopy, chápeš,som šla za ním, že pójdeme niekam akože ako partia a necháme ich osamote a on že néé, čo robíš? a ja že néé, v pohode, akože to nebude rande, len tam akože pôjdeme a oni sa akože začnú rozprávať a bude, néé? Ale furt, že néé, tak ja akože neviem, s ňou som sa akože ešte nebavila..."

Och, aké bolo zrazu doma ticho! Rýchlo vyvetrať!! Otázkou je, dokedy som sa zbavila tej obludy prezlečenej za ľudskú bytosť, čo meria osobnú hodnotu podľa počtu vzťahov. Kill teenies! A spáľte babské časáky! To si dám na tričko...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu