"...problém pre niekoho možno zdanlivo nepatrný, pre niekoho ale priveľký, záludný a nevypočitateľný – MATKA"

Prekvapím vás, dnes vás nejdem informovať o ďalšom z mojich „vzťahov,“ ktoré odchádzajú, ani sa poriadne neusadili. Na svete sú totiž aj iné baby, ktoré rozhadzujú svoje siete, viem, znie to neuveriteľne, ale je to tak.

Opäť som sa vrátila k svojmu izmu (chlapisúnaničaženyvzniklivďakazásahuufónovizmus), ktorý sa osvedčil byť najlepšou životnou filozofiou, podľa rozrastajúcich sa prívržencov dokonca lepšou ako budhizmus. Niet sa čomu diviť, však aj Gautama bol chlap.

Zato jednej z mojich (ne)početných kamošiek sa podarilo zdrapiť niekoho a už ho nepustiť. Bol tu ale problém, problém pre niekoho možno zdanlivo nepatrný, pre niekoho ale priveľký, záludný a nevypočitateľný – MATKA. Žiaden problém, stačilo povedať, že ide von so Sofiou, s tou milou poslušnou Sofiou, čo nepije, a mohla by byť vonku aj do rána.

Všetko sa zdalo byť perfektne vymyslené, baba sedela kdesi so svojím spoločníkom, možno aj v tom mojom osudnom kine a ja som tiež trávila čas na úrovni porovnateľnej s ňou – nakupovala som v Bille (povedala som, že sa to dá porovnať, nie, že po porovnaní dostaneme uchádzajúci výsledok).

Tak si kupujem zavárané uhorky, keď tu zrazu sa spoza rohu vyrúti vozík a ja vidím kamoškinu mamu, ktorá našťastie nevidela mňa, lebo za zaujímavejšie v tej chvíli pokladala akciové ceny za ovsené vločky. Rýchlo preč!

Odpratala som sa za roh, nenápadne asi ako strýko Sam na hlavnom Tel Avivskom námestí a striehla po prázdnej kase, nech sa vyparím. Všetky boli plné a pani sa rozhodla robiť dôkladný nákup, tak som polhodinu brázdila po obchode a prudko menila smer, len aby som sa jej vyhla. Upozornila som na seba asi 10 nakupujúcich a 2 brigádnikov ale podarilo sa. Prešla som rýchlo vozíkom von a zmizla. Bol by zo mňa dobrý tajný agent, som šikovná....

Slečna šikovná sa bohužiaľ potkla rovno pred vchodom a kým sa stihla pozbierať, pani si ju všimla a už sa vypytovala, kde má dcéru. Zaklamala som, že si odskočila k inej priateľke po čosi, na čom boli dohodnuté.

Bežím domov a rýchlo volám:
...
„Už mi volala, že či je u mňa.“
„No a? Čo si povedala?“
„Klamala som.“
„Super!“
„Povedala som, že v kine určite nie.“
„ČOOOO??“

Takže to vyzerá na šprint do kina. Budem ju musieť naučiť lepšie klamať.

Keďže mám s tým kinom svoje skúsenosti, poznám skratku odzadu a tak som tam mohla byť skôr, než mamička urobí raziu. Za desať minút sme boli vonku a upaľovali každá k sebe domov.

Všetko dopadlo dobre, kamoška to celé nejak ututlala a všetci boli spokojní. Až na to, že nevidela celý film (to kino musí byť prekliate!).

P.S.: Jej mama vraj vbehla do bufetu a tam sa jej nejaký skin pýtal na mňa...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu