O vypnutých počítačoch a detskej nostalgii

Ako som minule písala, niekedy je fakt najlepšie sa z blbej nálady proste vyspať. Aj keď to asi nebol jediný dôvod. Neviem. Stačilo mi vedieť, že už mi je lepšie. Sľúbila som si, že sa nenechám zdeptávať, ako som to predsa so svojou mám-strašný-nadhľad-a-všetko-je-vlastne-cynická-sranda povahou zvládala predsa už roky. Nechajme to teda tak a poďme ďalej aj ku nejakému skutočnému príbehu. (ohviezdičkovalo to 23 ľudí a ja mám normálne výčitky, že si to nezaslúžim, lebo sa len priživujem na ohováraní. Tak a už to viete. A nie, nechcem to vymazať. Aj blbých päť minút slávy je päť minút slávy.)

"Je normálne, aby chalan babe napísal na facebooku, ako mu s ňou bolo dobre? Nie v správe, ale na wall?" pýtala sa Búrka.
"Zaujímavé."
"A ona mu na to dala like."
"Ešte lepšie."
"Raz som videla comics, kde jasnovidec predpovedá budúcnosť: V budúcnosti si ľudia budú oznamovať, čo jedli a kedy boli na záchode," povedala Žilina.
"Ja som videla jeden, kde parodovali 1984 a vytvorili Facebookiu."
"No, musíte uznať, že ak nám facebook nedal nič iné, tak aspoň paródie naň."
"Ale tak čoby nedal. Však aj ty tam si."
"Áno, ale dnes večer ti nenapíšem na wall najlepší citát z tohoto večera."
"Kedy sa stihli ľudia tak zblázniť z internetu?"
"Asi odkedy si ho mohli dovoliť. Však všímaj, že ešte keď my sme boli malé, nebolo bežné mať doma net."

Vtedy vo mne skrsol nápad: "Poďme zopakovať tú detskú nostalgiu. Žiaden počítač, žiaden internet a zopakujeme si všetko to, čo sme mali rady!"
"Napríklad?"
"Ja neviem... skákanie cez gumu?"
"To by bolo super! Poďme to spísať."

A tak sme vytvorili dokonalý plán na navodenie detskej nostalgie:
skákať gumu a škôlku
hrať sa so skákalkami a klik klakmi
založiť tajnú skrýš
prečítať celú sériu Harryho Pottera (verili by ste, že poznám babu, ktorá si sedmičku stiahla z netu, prečítala ju a keď sa zo zvedavosti na ňu potom mrkla v kníhkupectve, zhrozene zistila, že tá jej verzia bola fake? )
hrať sedmové karty - kenta, faraóna a hovno
používať sedmové karty na veštenie, koho si daná osoba vezme, koľko bude mať detí a podobne
hrať na preliezkach Stop-zem

Ako by som to v skratke zhodnotila.... Skákacie hry boli fajn, len guma už bola stará a zachytenie sa o ňu sa mohlo rovnať pádu na zem. Uvedomila som si, že som vlastne nikdy nemala rada klik klaky a ten ich hrozný zvuk, tak to som nechala radšej tak. Vypestovala som si averziu voči postave Harryho Pottera a stratila skákalku. A Stop-zem sme nakoniec nehrali, pretože na všetkých ihriskách boli buď mamičky s deťmi, alebo ponevierajúca sa mládež a nám bolo trápne ísť sa hrať na preliezku. Celkovo to ale hodnotím ako pozitívny týždeň.

Len škoda, že potom, keď som sa prihlásila na facebook, hneď som tam postla fotku ozdobného X, ktoré sme si všetky nakreslili na predlaktia pri zakladaní nášho nového tajného sesterstva. Shit. Asi to bez toho fakt neviem. Ale ony boli vtedy tiež online.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu