Mesiačik veľký, zlatistý,
bozkáva brezu na listy:
Brezička, breza riekni mi,
prečo tak chlasceš noci, dni?
Pozrela breza do neba,
poldecák vliala do seba,
pritisla vodku ku perám:
mesiačik, ty kokso - umieram.
Čo?! Skríkol Mesiac na skaly.
Nuž: hovno! - skaly trikrát zvolali.
Nič sa tej krave nedarí,
a škaredá je jak noc v chotári.
Zastenal pnisko opilý:
nemám čo húliť, debili.
Sekeru mám zaťatú do dreva,
lieh sa mi zo žíl vylieva.
Mesiačik zašiel, nastal deň,
grcali listy, grcal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ožratá breza umrela.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
georg21  27. 6. 2012 17:14
nepáči sa mi to, lebo mi to krčí moje spomienky na detstvo. a ani vtipné mi to nepríde.
2 
fotka
azel  27. 6. 2012 21:21
Je to skôr úbohé ako vtipné. A podľa mňa je to aj odpísané .
Napíš svoj komentár