Posledné dni, udalosti, ktoré sa stali a zmeny v chovaní mojich ešte nedávnych priateľov, spôsobili, že tento týždeň bol pre mňa oveľa náročnejší, než som čakala. Pondelok a utorok prebehol bez problémov. R. síce mal ísť na deň alebo dva do Brna, hľadať si byt, no akosi to nevyšlo, takže sme tieto dni strávili spolu. Ako inak.

V stredu však prišla prvá kríza, ktorú tu nechcem rozvádzať. Tento blog si číta veľa mojich známych vrátane otca a neviem-koľkých ďalších členov rodiny, takže by to bolo asi trochu čudné. Každopádne išlo o to, že sme boli stanovať na celú noc na parcele Robinovho starého otca. Najprv bola, ako inak, veľmi slušná zábava, no potom sa medzi mnou a R. strhla hádka, ktorá mi úplne skazila náladu. Aj keď sme sa neskôr udobrili, už som nemala takú chuť baviť sa. Chvíľami som dokonca ľutovala, že som tam a nie doma.

Štvrtok pre mňa, ako aj pre všetkých zúčastnených na minulodňovej párty, znamenal deň oddychu. Spala som najprv doma a neskôr som šla za R. Chceli sme si pozrieť film Ostro sledované vlaky. Chystáme sa na to už dlho a stále sa k tomu akosi nemôžeme dostať. Ani tento raz nám to nevyšlo, lebo sme zaspali. Táto únava je, podľa mňa, priveľká daň za zábavu na akciách.

V piatok sme boli všetci pozvaní na chatu do neďalekého mesta ( Sudomeřice ), kde jeden z mojich kamarátov oslavoval prekročenie hranice dospelosti. Dostal plno darčekov - od brata fajku, od nás tabak, od ďalšieho kamaráta návod ako ušiť vecičky pre bábiky s venovaním, ktoré hovorilo niečo v zmysle: "Aj keď sa neuplatníš v škole, toto ťa bude živiť. Dar na celý život!" - zakričal si Hurá už mám osemnásť, zábava sa pomaly rozprúdila a... prišla ďalšia hádka. V tomto prípade to však vôbec nebola chyba ani jedného z nás. Ide o človeka, ktorý sa tvári ako kamarát a za chrbtom robí veci, za ktoré by sa väčšina normálnych do smrti hanbila. Myslím, že takých ľudí pozná každý. Ja ich nemôžem ani vystáť, takže teraz, keď to dievča niekam príde, musím sa veľmi, veľmi ale naozaj veľmi premáhať, aby som jej nepovedala niečo škaredé. Naša hádka bola však taká zlá, že som sa vybrala o šiestej ráno sama domov. Fakt som sa bála, tak som sa po ceste snažila niečim rozptýliť svoju myseľ a vznikli, podľa mňa, celkom pekné fotky.



V každom prípade teraz je to medzi nami už O.K. a myslím/dúfam, že sa už nič podobné opakovať nebude. Aj tak je to podla mňa úspech, že za celé leto sme sa pohádali len dvakrát. Dúfala som, že tento týždeň už bude skôr taký oddychový, pretože posledný víkend prázdnin sa chystám na UPRISING - reggae festival. Lucka, Robinova sestra, chce však oslavovať narodeniny práve tento týždeň. Rozmýšľam, že tam pôjdem len na chvíľu, aby sa nepovedalo, no zostávať tam cez noc...to sa mi už fakt nechce!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár