Myslel som si že pred 30 sa budem meniť už len pomali, ale nie, stále sa transformujem. Rozmýšlam nad posledným 1,5 rokom. Potreba nejakej umelej sebakontroly a zdvorilosti už ma prešla. Nevidím v nej velmi zmysel. Som spontánnejší a temperamentnejší. K
Komentuj
10 komentov
4
@borovy @2 Veď nemám ani 30 Práve na opak. Mne sa so staršími hovorilo vždy lepšie... Aj keď som mal 20, 22 a podobne. Vždy mali väčší nadhlad, prehlad, rozhlad... Boli zaujímavejší... Zase nie každý Možno sa mi páčil vek 22. To som bol prijemne najivný. 23 až 27 som mal akýsi rozklad snov a ideálov a vela práce... Do poriadku som to dal až v 27 alebo 28. Od vtedy je mnoho vecí zase dobrých... Ale aj tak si myslím že veci sú vekom len komplikovanejšie. Rozhodne netreba čakať spásu.
5
@tanji @3 tak môj matrix je v procese výstavby. Toto patrí skôr pre návrat do všednej reality keď ho opúštam. Teraz neviem čo z toho nazvať matrixom a čo realitou Každopadne viem v ktorom svete byť chcem a v ktorom nie
6
No ale takto to vypocitavam aj ja, ale skôr na roky 2010,2011 atď. No ale väčšinou len doma na papieri.
7
@borovy @6 Inak je mi stále trápne za ten minulý príspevok čo vyznel hrubo a povýšenecky... Mal som to napísať nejako inak... Pointou nebolo že by som prahol po peniazoch a vážil si len ľudí čo ich majú a mal niečo proti mladým rodinám... Pointou bolo že si tých ľudí vážim kvôli tomu že sa dokázali presadiť svojou šikovnostou a znalostami a zariadiť si iný život než väčšina. To že môžu riešiť to čo chcú a nie to čo musia.
9
Napíš svoj komentár
Ak sa ozve niekto s kým som kedysi bol v kontakte ale názorovo sme sa vzdialili tak o kontakt vôbec nestojím. Rýchlo a bez váhania ho odmietam. Je mi jedno čo si pomyslí. Piť alkohol alebo iba tak viesť obyčajne povrchný a nudný rozhovor už fakt nemám za potrebu. Radšej budem v kontakte s menej ľudmi. Radšej si počkám na tých pár čo fakt stoja za to. Ktorých si vážim, ktorí si vážia mňa a s ktorými je debata vždy výborná.