Schopnosť opýtať sa ma čo som ti hovoril kým si vetu ešte len v duchu komponujem a čakám kým ostatní dohovoria aby som ti ju mohol povedať.
Tvoje umelecké sklony. Keď si fotíš detail rozkroku sochy Panny Márie. Alebo sa s nadšením snažíš zo stromu zvesiť tú vyschnutú žabu v podivne natiahnutej polohe, aby si si ju mohla odložiť a zobrať domov.
Vidím to tvoje chudé pevné a bledé telo a hromadu abstraktných tetovaní. Elegantný krk. Tmavozelené velké hlboké oči s divokým a prenikavým pohladom, čierne vlasy. Výrazné lícne kosti a skutočne exotické a pútavé črty. Tiež to tvoje staré a hádam až otrhané tmavé až čierne oblečenie.
Ten špecifický typ v tvojej chodze, tvojej motoriky a spôsob prejavu. Rozhodne nič extra jemné, ani extra ženské. Skôr v tom bolo, čosi ako póza, "veď všetko je dávno stratené".
Ležíme na tráve, hovoríš mi o tom ako si bola neplánované dieta, bez poriadneho miesta v dome. O praní v rukách. Farmárčení tvojej rodiny. Bipolárnej poruche tvojho otca. Precitlivenosti tvojej matky.
Počujem tie hrdelné zvuky plné emocií, temperamentu a spontánnosti keď si si pri práci spievala náročnú pasáž zo skladby Kashmir od Led Zeppelin. Bolo ti vždy uplne jedno či ta niekto počuje a čo si o tom pomyslí. Ľudia to nechápali. Mna to fascinovalo.
Momenty keď už takmer všetci odišli ale my pijeme na terase červené víno a púštame si tvoje výborné tipy:
Bauhaus:
Tuxedomon:
Naša oblúbená hudba je vždy akýmsi zrkadlom do nás. Je v nej obsiahnutá presne tá atmosféra ktorú často cítime a ktorú vyhladávame. Je to ako rozbor osobnosti. Vždy ma navedie na správnu stopu v pochopení akým dievčatom v skutočnosti si.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tequila
29. 6.júna 2022 16:14
pustite si glass animals
Napíš svoj komentár