útržky z nedopísaných sračiek po zemi,
a rozliate víno.
Sklo-črepiny všade,
i na strope.
Myslel som,
že viem ako ďalej,
no len depresii som na stope.
V zrkadle šmuha,
čo bývala bytosť.
Pseudoľudská
aspoň trochu,
teraz možno prízrak,
machuľa
už dosť.
Posledná večera ma čaká,
posledná cesta,
výprava,
cieľ.
Myslíš, že som to takto chcel ?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 5.mája 2013 17:44
jediny clovek, ktoreho by si mal milovat vzdy a za kazdych okolnosti, si ty sam, pretoze iba so sebou budes cely zivot
Napíš svoj komentár