Zobudila som sa trošku dolámaná zo živého sna, no to mi ani najmenej nezabránilo okamžite zapnúť počítač a siahodlho sa kamarátke rozpísať o sne. Páčil sa jej, priala by si také sny.
Napíšme to ako príbeh! Navrhla som. Ale nejako sme sa tým nezaoberali. Dobre. Večer vám to pošlem.

Jeden večer (7.11.2007) som fakt poslala čo som napísala. Ale nebo to ten dej zo sna. Len niečo, čo tomu malo predchádzať. "Radi, ja som nevedela, že to ideš písať takto! "
Ale napísala som. Už je to od prvého dňa mnoho dní (priznávam, že som mala aj niekoľkomesačné pauzy) a stále sa naša "story", píše. Po vyše 100 stranách vo worde, ktoré máme napísané, ešte stále sme sa akosi nedostali deju zo sna. Nevadí. Aj to raz príde.

Ale aj tie pauzy boli na niečo dobré. S odstupom času, keď si prečítam niektoré pasáže, vidím, že sú príliš detinské alebo povrchné. Je tam mnoho chýb (nemyslím gramatických, skôr štylistických) ale môžme ich zmeniť.
Na podnet jednej čitaľky úryvkov zo story tu budem postupne pridávať malé kapitolky. Ocením vaše názory, pochvaly, aj kritiku. Viem, že to bez chýb nie je. a viem, že mnohým sa to nebude páčiť. No napriek tomu, si prosím, nechajte vulgárne a prehnané názory pre seba. Priznajte si, že ani vy ste nevyštudovali literatúru. (česť výnimkám)

Prajem príjemné čítanie.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár