Tak a je po Štedrom večeri. Zase to skončilo tak rýchlo a pri tom prípravy mi často pripadajú nekonečné. Všetci sme sa povinne tešili zo svojich darčekov a vychutnávali si to, že sme pokope.
Večera bola skvelá, no aj tak sme toho veľa nepojedli, väčšinou navštevujeme chladničku až neskôr večer. Po večeri sme sa vrhli na darčeky. Najviac sa ponáhľal asi Tomáš.
Nebyť toho, že sme ho všetci brzdili, by mal v priebehu niekoľkých sekúnd rozbalené všetky darčeky. Nad každým darčekom sa nadchýnal niekoľko minút. Dostal svoje vysnené auto na diaľkové ovládanie, obrovskú škatuľu plnú lega, akési figúrky zvierat, autodráhu, a tuším aj akéhosi plyšáka. Odo mňa dostal puzzle, ktoré sa hneď pokúšal poskladať, samozrejme, že sa mu to podarilo.
Ja som dostala novú MP4, kozmetiku, úplne krásnu neónovo zelenú mikinu, po ktorej som už dlho túžila, množstvo kníh, a nový foťák. Ten ma prekvapil asi zo všetkého najviac. Kvalitná zrkadlovka. Rodičom som už dlho pílila uši s tým, že niečo tak dokonalé musím mať doma. Asi ich to už omrzelo počúvať. No každopádne, keď som si rozbalila neveľký štvorcový balíček, jediné na čo som sa zmohla bolo výskať od radosti a hodiť sa im okolo krku.
Fotenie, moja najväčšia láska. Je skutočne fascinujúce ako môžem zachytávať jednotlivé momenty. Mám obrovské množstvo fotiek mojich kamarátov, ale aj prírody. Vlastne fotím čokoľvek čo ma napadne a čo sa mi zapáči. Bez foťáku nejdem nikam. Pretože fotka je pre mňa najlepšie zaznamenanie spomienky.
Pri mojom rozjímaní ma vyrušila mama s vyhlásením, že ideme k starej mame, tam sa takto stretávame pravidelne každý rok prakticky celá rodina. Konečne som mala možnosť po dlhšej dobe pokecať so sesterničkami a hlavne silno vyobjímať môjho obľúbeného bratranca. Asi po dvoch hodinkách sme sa pobrali všetci už unavený domov.
A tým, že som sa potom odšuchtala s darčekmi do izby, kde som si pustila nové CD od P!nk pre mňa Vianoce definitívne skončili. Na mobile som si našla 3 nové sms-ky. Jedna je od Dominiky, ďalšia od Karin a posledná od Mateja. Tú som otvorila ako prvú.
„Príjemné prežitie vianočných sviatkov, plné lásky a nehy prajem tej najčarovnejšej Kráske. Jej Zviera.“
Musela som sa pousmiať. Nedalo mi to neodpísať.
„Očarená Kráska ďakuje a taktiež praje príjemný sviatočný čas plný smiechu. A rada by vedela, či Zviera pôjde na sľubovaný bál?“
Keď už začal s tými metaforami budem pokračovať. Netrvalo ani tri minúty, už mi pípala nová sms-ka.
„Zviera ešte nevie, určite dá Kráske dopredu vedieť. Keďže je už unavený po náročnom dni, praje dobrú noc a tie najsladšie sny.
Ách, ten Matej je ale nevyspytateľný. Neviem čo si o tom mám myslieť, raz je takýto a potom sa správa, akoby som bola cudzia. Asi sa o tom budem musieť porozprávať s babami. Veď zajtra ideme von, poriadne sa vyšantiť a hlavne dohodnúť konečne čo s tou chatou. Dúfam, že budem mať možnosť požiadať ich o radu. Oni zakaždým vedeli, ako vyriešiť to, čo ma trápilo.
Sú pre mňa neuveriteľnou oporou v tých najhorších chvíľach. Poznám ich už od škôlky, ale neboli sme nijaké skvelé kamarátky. Vlastne sme sa vôbec nemali radi. Tiahlo sa to so mnou celým prvým stupňom na základnej škole. Mala som predsa Rebeku, môj najväčší poklad. Vtedy som nikoho iného nepotrebovala. No postupom času som zostala sama. Presne si pamätám ten deň, keď som sama sedela na školskom ihrisku. Pršalo, ale mne to nevadilo, dážď mám rada, rovnako, ako slnko. Baby išli okolo mňa. Nevnímala som ich, mala som hlavu plnú iných myšlienok, otázok, na ktoré mi nikto nedokázal odpovedať. Nie nebola som smutná, len som bola duchom neprítomná. Oni sa pri mne pristavili a prihovorili sa mi. Chvíľu mi trvalo kým som si uvedomila, že to rozprávajú so mnou. Donútili ma vstať a ísť s nimi do najbližšej cukrárne, tam už sme sa spoločne smiali. A od vtedy sme nerozlučná trojica, a tá cukráreň je naše obľúbené miesto. Často premýšľam nad tým, ako to, že spolu dokážeme vydržať. No aj keď sme každá úplne iná, navzájom sa doplňujeme a v súčte vytvárame prijateľné celky. Tak ako s obľubou vravieva Karin.
Keď už som pri nej, mala by som si prečítať tie sms.
„Ahoj cica, prajem ti krásne Vianoce. Ježíško ti niečo nechal aj u mňa, tak ti to zajtra donesiem na stretko, dúfam, že platí.
Dominikina správa sa ponášala v rovnakom duchu, tak som im rýchlo odpísala s tým, že sa s nimi zajtra potrebujem o niečom súrne porozprávať.
Už skutočne unavená som si ľahla a s pohľadom upretým von oknom sa pomaly pobrala do ríše snov. Ako inak celú noc sa mi snívalo o Matejovi. V snoch som mala rovnaký chaos, ako v realite.

 Blog
Komentuj
 fotka
catherinne  30. 6. 2011 21:48
dalsi
Napíš svoj komentár