Trikrát a dosť, a predsa tam šli,
milóny nevinných ľudí vrhajúcich sa tam,
do úst hnusnej smrti.
Prichádzajú – vraj obhájiť pravdu,
no často sú pod krídlami lží...
Kráčajú, nenávidia a veria...
Strach, obavy a nebezpečie,
krv potokmi na bojisku tečie.
Dlhé noci plné prosieb,
a predsa toľko duší,
duší odchádzajúcich do nebies.
Otvorte dvere, idú, v zelenom odetí,
hádžu svoje životy, toľko obetí,
pre náš pokoj a lepší život...
Vraj mier je druhá strana vojny,
a chcieť mier znamená vojnu.
Rozkazy a krik striedajú salvy,
vojna je vždy rovnaká, nenájdeš inú.
Tie isté príčiny, rovnaké zbrane,
podobné životy, no iné osudy.
Rozmary „vedenia“ – kašlime na ne!
nestoja za tú krv, dnešné hnusné vlády.
Padne prvý – vraj za vlasť,
no nie vlasť ho núti,
to hlúposť ľudí a politická sprostosť.
Stráňme sa vojny – zbytočných životov!
Veď prvým nezvestným vo vojne je pravda...
....vojna je ako láska – ľahko ju začať, no ťažké skončiť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
pershing363
28. 6.júna 2009 22:55
Hm, som smutny z toho
Napíš svoj komentár