Výkrik piaty (človek okrem vlastnej smrti prežije všetko)...

Tak to už býva, po krátkej noci sa všetky sny rozplynú
(azda preto, aby človek zas myslieť mohol na inú)
a hneď ráno krátko po prebudení upadám z nehy do splínu
(áno, občas mávam o láske predstavu príliš naivnú)
zrazu mi všetko pripadá ako ísť autom do kopca bez plynu...
(a miesto nových miest... cítiť len vôňu spáleného benzínu)...

Unavený plávať proti prúdu
a veriť... veriť že raz budú
v dušiach ľudí Vianoce každý deň
že raz budeme schopní uniesť váhu vlastných zmien...

Unavený... unavený strojenou nehou
z dvoch vzdialených brehov
dvoch vzdialených sŕdc ľudí
do ktorých už ani smútok nezablúdi...

Choď v pokoji... zbohom... maj sa
nepotrebujem kata, umierať viem aj sám...
a nabudúce keď opäť rozkvitnutý máj sa
natlačí do snov... vyhlásim amnestiu láskam
a nahú dušu, nahé telo
premaľujem neutrálne len na bielo....

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu