ako myšlienka ktorú vietor odvieva.
Myslím stále na chvíle s tebou,
steny šepkajú, všetko naokolo stíchlo.
Srdcia sú dnes otvorené, pozerám tam,
kde sme dnes boli a bolo to všetko krásne.
Avšak pár desiatok minút nie je veľa,
ja som v izbe sama a ty si tam znova sám.
Ako je to možné že stále mne
chýbaš viac aj keď sme stále častejšie spolu?
Je to chyba, že ma nejako stále viac vábiš
bez zbraní, naozaj je to tak všetko zle?
Ja si myslím, že je krása všetko medzi nami.
Myslíš si to isté, je to istým spôsobom dar.
Poznáme sa dobre, aj keď iste máme svoje chyby.
Vidia na našich tvárach lásku priatelia a všetci známi.
Strašne moc ťa milujem láska moja,
ani nevieš ako, ani ja neviem ako sa to stalo.
Proste sa milujeme a je to všetko čo sa dá povedať,
neviem sa dočkať dňa, kedy sa naše srdcia spoja.
Stráviť život jeden s druhým a milovať sa,
zobúdzať sa každé ráno bok po boku vedľa seba.
Raňajkovať spolu a držať sa za ruky pri všetkom,
prechádzať sa, objímať a dlhé hodiny bozkávať sa.
Už len pri tej predstave mám každú chvíľu chvenie,
neviem sa dočkať spoločného stretnutia.
Pohľad do očí, letmý bozk na tvoje nežné krásne pery,
túžba jeden po druhom a nekonečné chcenie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
maddox222
29. 3.marca 2008 22:30
Krásna ľúbostná báseň,uprimna, vidno,že si ted zamilovana...
Napíš svoj komentár