Veď nechcem od tejto chvíle tak veľa.
Nevnímam rána, potrebujem k životu kopilota.
Niekoho, kto každý deň so mnou vstáva.
Odteraz viem, čo k životu vlastne treba je.
Nie je to majetok, ani zástupy radov domov.
Je to láska, čo navždy v srdci zostane,
je to šťastie, zdravie, dobrota a pokoj.
Keď ťa mám, ide mi hneď všetko ľahšie.
Dávaš mi nádej, novú radosť zo života.
Ak je človek sám, úlohy zdajú sa ťažšie,
láska je ako zlodej, prikradne sa bez pýtania.
Preto ak ma máš rád, rob to tak, ako doteraz.
Slzy sú slané, žiaľ srdce preniká.
A ak tu mám len stáť, zmysel život nemá odteraz,
slová sú plané, sila zo žíl uniká.
Ulice mesta v noci preniká tma a úzkosť,
tak, ako v mojej duši nachádza sa strach.
Som sama a nedokážem už mať z ničoho radosť,
šťastie sa rozplynulo, srdce sa premenilo v prach.
Začínam ťa ľúbiť, vracia sa mi svetlo do mysle.
Odkedy si tu, mám rada veci viac, než si myslíš.
Môžem ti len sľúbiť, že byť ti oporou mám teraz v úmysle,
nech si aj ty šťastný so mnou, čakám na to, či to pochopíš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
macostr
25. 3.marca 2008 20:31
jeej..to je pekne. vidim ze je to uprimne od srdca..snad to pochopi
Napíš svoj komentár