Vždy všetko čo mi zakázali som vyskúšala, zaujímalo ma iba to pred čím bolo nemôžeš, nesmieš, nerobí sa to , neskúšaj. A najviac keď nám ukazovali v škole proti drogové filmy.
Vždy som chcela vyskúšať po čom to vlastne všetci bažia.
Prečo sa tak moc opúšťajú?
Prečo sú schopní zapredať sami seba?
Prečo platia za to že sa zabíjajú?
Chcela som okúsiť z toho kúsku šťastia. Chcela som vedieť prečo obetujú všetko, a je im jedno ako sa na nich pozerajú. chcela som byť ako oni.
Ale len tak trošku.
A keď niečo chceš celý vesmír sa spojí pre to aby si to dosiahol.
A ja som chcela. Vždy som vyhľadávala problémy aby si ma moja rodina všimla. Ale to je už niečo úplne iné. A keď hora nepríde k Mohamedovi tak Mohamed príde k hore . Tak Paťka nacupítala k dílerovi.
Bol to milí chlapík. Mladý a kus aj fešák. Úprimne sa uisťoval či to naozaj chcem a dal mi prečítať všetko o pervitíne. Mal to vytlačené na dvoch stranách. Vravel že som jeho najmladšie mäsko. Možno je to choré ale lichotilo mi to , rada som výnimočná. Tak ja som si teda dala. Jednu pomerne dlhú bielu čiaru cez dlhú kovovú trubičku.
Najprv som cítila len horkosť v hrdle,takú zvláštnu hnusne dobrú.
A asi po 5-tich minútach to prišlo. Práve som niečo nahlas čítala a začala som čítať neuveriteľnou rýchlosťou. Nedalo sa to zastaviť. Bola som neuveriteľne šťastná. Pomyslela som si že od teraz chcem do konca života byť takáto. Všetko bolo v poriadku. A tá energia....
Bola som zrazu vo svete kde je všetko super, všetko krásne zaplavilo ma more eufórie ktoré sa spojilo s neuveriteľným množstvom energie a ja som si myslela že všetko na svete zdolám.
Ochutnala som teda ten kúsok nikdy nenaplneného chvíľkového pocitu šťastia. Lenže aj toto umelo vytvorené šťastie sa raz skončí. A to čo príde neskôr som neznášala veľmi dobre. Pre niekoho to vôbec nieje ťažké ale ja mám tak troška dodrbanú psychiku.
Nedali mi veci typu : Čo by teraz o mne povedala mama ?
Som fetka ako každý druhý prípičko..
Proste hnusila som sa sama sebe. No a čo je na to najlepšie? Dať si ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu.
Ale kedže som dobré dievča a nepasuje mi hrať sa na chuligánku prestala som . Nezašla som až do toho bodu keď sa s tým nedá prestať. Nebolo to ťažké. Len som mala dodrbkaný spánok a silné výčitky svedomia. Ale žiletka túto dieru zaplnila.
Škoda že to všetko prepuklo a išla som do Diagnostického centra teda pasťáku ale o tom inokedy.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
hetfield
26. 12.decembra 2011 14:35
beznádej vyrieši heroín energiu dodá pervitín 
6
Brrrrrr... Z niektorých viet mi museli až zimomriavky nabehnúť...
7
nemyslím si, že by previtín niekoho dokázal dostať do bodu, kedy sa s tým nedá prestať.. ide len o to si uvedomiť plusy a mínusy.. ja vždy hovorievam: rob si čo chceš.. chceš fajčiť? fajči.. chceš chlastať? chlastaj.. chceš si nastreliť? tak si nastrel.. len si vždy treba uvedomiť kde sú hranice a v momente, v ktorom už tieto veci viac škodia ako pomáhajú je načase prestať.. a nech mi nikto nehovorí, že sa to nedá..lebo sa to dá
8
Ja som mala 15 keď som si prvýkrát dala a chalani sa ma pýtali že tak čo ako sa cítiš ? (mala som pocit že mi mozog lieta nad hlavou, že idem po oblakoch a vypustila som len dve slová "syntetická sloboda".
10
Presne takto isto som sa citil aj ja. Vycitky co by povedali nato rodicia. Hnus a odpor pozriet sa na seba vobec do zrkadla a.ine depresie. Pekne si to opisala
Napíš svoj komentár