Potrebujem tú zlosť vypudiť zo svojho organizmu!
Niekto, to ventiluje tým že prenáša svoju opicu na druhých.
Niekto búcha päsťou ,cvok aj hlavou,do steny.
Niekto sa ľutuje.
Niekto sa uzavrie sám do seba.
Niekto znenávidí celý svet .
Ja som bola ten typ človeka ktorý zatínal prsty do dlane, očervenel do tváre, a kričal, kričal, kričal . A kade chodil tade prenášal svoju opicu na iných ľudí. Keďže som sa spamätala z amoku až po vyspatí na danú vec a ráno som sa zobudila z veľkou hlavou, a triezvymi myšlienkami, opakovane som si prehrávala situácie a začala som sa ospravedlňovať ľuďom , uvedomila som si že musím s tohoto kolotoča vypadnúť lebo sa pogrciam.
Takže dnes keď som sa zase raz vytočila som sa zobrala do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla.
Na začudovanie som tam videla cudzieho človeka.
Človeka ktorý strácal sám nad sebou kontrolu a hrýzol sa do spodnej pery.
Tak som sa začala sama zo sebou rozprávať.
Paťka v prvom rade sa nadýchni.
Na začudovanie som som sa nadýchla a neprestala som kým sa mi do tváre nevracala prirodzená farba.
Začala som triezvo rozmýšľať.
Kde sa vo mne berie toľko zlosti ?
A zrazu ďalšia zmena v zrkadle.
Do očí mi vstúpili slzy.
Bože veď ja nie som nahnevaná na brata.
Som nahnevaná ale nejde o neho.
Fúú...to je zistenie.
Dala som si opicu sama na seba.
Pekne som sa ojebala.
Prenášala som svoju zlosť len aby som nemusela riešiť skutočný problém.
Mojú malú pandorinu skrinku .
Á sakra..teraz by si mal byť tu so mnou. Mal by si zaplniť to miesto ktoré je po tvojom odchode tak zničujúco, bolestne prázdne. Prekrývajú ho len doznievajúce spomienky ktoré sa mi vyšmykujú z rúk a pomali mi ich vietor navždy odfúkne . Keď sa dotknem toho prstena cítim ťa a ...chýbaš mi! Keď už si prišiel do môjho sveta nechaápem ako si mohol len tak odísť. Klamem ťa. Urobila by som to isté.
Prečo si to vravím ?
Možno chcem odhaliť svoj strach.
Chcem cítiť ako ma má nikto znova rád ale zároveň sa bojím hocikomu tú šancu dať.
Možno som už pre niekoho výnimočná , škoda že len moje vlastné myslenie ma robí obyčajnou.
Môžem odísť od zrkadla.
Už sa nehnevám .
Naopak, cítim sa tak nejak trošku dobre .
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ladyfox
7. 11.novembra 2011 16:33
To poznám.
3
Me too... Ale to keď ju dokúšem do krvy je potom tá taká príjemne znesiteľná bolesť ako keď som mala mliečaky a vykyvovala som ich
Napíš svoj komentár